Úspešné futbalistky: Hlavinková, Dupkalová, Bilá, Petrová či Jacenková

 

 

V tých časoch v Bardejove svoju futbalovú kariéru štartoval rad dievčat, ktoré si dnes v zahraničí zarábajú na živobytie práve týmto športom a majú stabilné miesto v ženskej reprezentácii. Mená ako Chládeková, Mikolajová, Šurnovská, Semanová, Havranová či Lemešová sa stali v slovenskom ženskom futbale pojmom.

 

Maja Dimitrijevič sa po odchode z Bardejova stala Majsterkou Slovinska a oblieka reprezentačný dres Srbska. Šaranovič, Dukič, Božič a Vujadinovič reprezentujú Montenegro.

 

 

Po kontroverznom a podľa mnohých fanúšikov tohto športu nespravodlivom rozhodnutí SFZ v prospech Slovana Bratislava, v čase korony, ženský futbal na Hornom Šariši zanikol.

 

Nie však celkom. Bardejovčanky v skvelých výsledkov a naháňaní futbalovej lopty pokračujú, aj keď už len v mládežníckych kategóriách. Po trávnikoch Mestského štadióna v Bardejove behá rad mladých, mimoriadne talentovaných futbalistiek s reprezentačnými skúsenosťami. A tak medzi mládežníckymi reprezentantkami SR figurujú mená dievčat, ktoré vyrastajú práve v bardejovskom Partizáne.

 

 

Linda Hlavinková pochádza z Bardejova a tu aj s futbalom začínala. Okrem futbalu dosahovala skvelé výsledky aj v tenise. Futbal je však jej prioritou a mladá talentovaná Bardejovčanka sa samozrejme dokázala presadiť aj v reprezentácii Slovenska.

 

O svojej reprezentačnej kariére povedala: „Prvýkrát som bola nominovaná na reprezentačný zraz v auguste 2020, keď sme mali kontrolný zraz v Poprade. Súčasťou zrazu bol aj prípravný zápas proti dievčatám z Prešova. Vtedy som aj strelila svoj prvý, síce neoficiálny gól.

 

Odvtedy som sa zúčastnila na mnohých reprezentačných zrazoch v kategóriách najskôr WU15 a momentálne vo WU17. Za 15-tku som odohrala dva prípravné zápasy proti Česku a za sedemnástku sme boli v roku 2021 v Portugalsku na dva prípravné zápasy. Po nich nasledovala kvalifikácia v našej rodnej krajine proti rovesníčkam z Faerských ostrovov a Izraelu. Tam sa mi darilo aj strelecky. Faerským ostrovom som dala jeden a Izraelu dva góly.

 

 

Odvtedy som sa zúčastnila dvoch zápasov s Bieloruskom a jedného s Ruskom v Turecku, kvalifikácie v Írsku proti súperkám z domácej krajiny, Fínska a Islandu. Neskôr sme vycestovali do Srbska na zápasy s domácimi, Maďarskom a Bosnou a Hercegovinou.

 

V tejto sezóne sme odohrali dva prípravné zápasy s Gréckom. Tam som prvýkrát mala na rukáve kapitánsku pásku. V októbri sme vďaka víťazstvám proti Azerbajdžanu a Lotyšsku postúpili do druhej fázy kvalifikácie, v ktorých som taktiež stála na čele nášho družstva. Momentálne sa pripravujem na prípravný kemp v Portugalsku. Čaká nás Portugalsko, Fínsko a Island.“ 

 

 

Študentka tretieho ročníka Gymnázia na Združenej škole Tarasa Ševčenku s vyučovacím jazykom ukrajinským Sofia Dupkalová začínala s futbalov v Tatrane Prešov ako 11- ročná. Do Bardejova prišla po oslovení trénerov Partizána, ktorí si ju všimli na Fragária CUP.

 

O svojom rozhodnutí zmeniť klubové farby povedala: „Bola som veľmi šťastná, že ma zavolali do takého výborného klubu. Je mi veľkou cťou hrať za Partizán“. Výborné výkony bardejovskej gólmanky zaujali aj reprezentačných trénerov a tak sa Sofia začala objavovať aj v reprezentačnom drese.

 

 

„V reprezentácii som od svojich 15 rokov. Bola to najlepšia správa v živote, keď som dostala nomináciu do ruky a bolo tam napísané moje meno. Začínala som v kategórií WU15 a postupne som sa dostala do kategórie WU17. Tam som bola aj na dvoch prípravných zápasov v Portugalsku. Bol to veľmi krásny zážitok.

 

Zúčastňujem sa reprezentačných brankárskych kempov a aj kontrolných zrazov. Teraz aktuálne patrím do kategórií WU19. V jej drese som nastúpila proti Škótsku a bolo to úžasne. Som šťastná, že môžem reprezentovať svoju krajinu. Mojím najväčším snom je dostať sa do reprezentácie žien. Budem na sebe tvrdo pracovať, aby som tam raz bola.“

 

 

Ema Bilá pochádza zo Sečovskej Polianky v okrese Vranov. S futbalom začínala v CFT a neskôr pokračovala vo Vranove. Do Bardejova ju priviedla snaha posunúť sa v svojej kariére vyššie a to sa študentke druhého ročníka súkromného gymnázia darí.

 

 

„V reprezentácii Slovenska som od svojich 15-tich rokov. Bol to pre mňa vždy jeden z najväčších snov. Začínala som v kategórii WU15. Tam som bola aj kapitánkou. V tejto kategórii som hrala v mnohých prípravných zápasoch, absolvovala veľa kontrolných zrazov a nastúpila v dvoch medzištátnych zápasoch s Českom.

 

Proti našim západným susedom som strelila svoj prvý medzištátny gól. Neskôr som v reprezentácii pokračovala v kategórii WU17 a tam som až do dnes. Nastúpila som v nej v piatich medzištátnych zápasoch - dvoch proti Portugalsku, dvoch proti Bielorusku a jednom proti Rusku.

 

Absolvovala som množstvo prípravných zápasov a zrazov. Pandémia postihla aj mňa. Kvôli nej som sa nemohla zúčastniť kvalifikácie v Poprade, v ktorej dievčatá uspeli. Je pre mňa veľkou cťou reprezentovať svoju krajinu v národnom drese. Veľkým snom je pre mňa pozvánka do reprezentácie žien. Je to obrovská motivácia sa neustále zlepšovať.“

 

 

Máriu Petrovú očakáva tento rok maturita na Gymnáziu Leonarda Stockela v Bardejove. Talentovaná futbalistka by chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole, ale rovnako nemieni zanedbávať ani futbal. S tým začínala na mestskom štadióne v Bardejove.

 

 

„Moje prvé futbalové krôčiky som absolvovala v desiatich rokoch, kde som začala trénovať pod vedením trénera Andreja Fecka. Od vtedy až doteraz som vernou hráčkou Partizána Bardejov.“

 

Mária má za sebou už aj skúsenosti z reprezentáciou našej krajiny. „Moje prvé stretnutie s reprezentačnou kariérou bolo, keď som mala 14 rokov, v kategórii WU15. Tam som si prvýkrát vyskúšala hrať ako reprezentantka Slovenska v priateľskom dvojzápase proti Poľsku. Ďalšie dva roky som nemala to šťastie sa prebojovať cez silnú konkurenciu.“

 

Srbský tréner Djokič dal mladej defenzívnej hráčke príležitosť v najvyššej ženskej súťaži. Bolo to vtedy, keď Partizánky, v základnej zostave s mladučkou Petrovou, mali našliapnuté k zisku titulu. Partizánky vtedy neprehrali ani jeden zápas a viedli tabuľku. Žiaľ SFZ túto snahu hanebne zmaril. Účinkovanie v prvej lige ju opäť vrátilo do repre.

 

Mária Petrová na svoje účinkovanie v A-družstve spomína: „V mojich 16 rokoch mi tréner žien v Bardejove Igor Djokic dal unikátne príležitosti si zahrať v základnej zostave proti viacerým veľkým klubovým rivalom a ukázať svoje futbalové zručnosti aj pred reprezentačným trénerom. Za to som mu veľmi vďačná, pretože ma opäť dokázal priviesť k môjmu veľkému snu. Najskôr som sa zúčastnila kontrolného zrazu v kategórii WU17, kde sme mali 2 prípravné zápasy proti slovenským klubom. V kategórii WU19 som si tiež zažila dva kontrolné zrazy. Momentálne som náhradníčkou v kategórii WU19 a hrám za juniorky v rodnom klube Partizán Bardejov.“

 

 

Radka Jacenková študuje na súkromnom gymnáziu v treťom ročníku. Už ako pätnásťročnej jej tréner Djokič dával príležitosť, vo vtedy veľmi úspešnom, ženskom A-družstve Partizána. Samozrejme, že okúsila aj reprezentačný dres.

 

 

„Vo svojej futbalovej kariére som absolvovala jeden kontrolný reprezentačný zraz v Bánovciach nad Bebravou a bola to pre mňa veľmi príjemná skúsenosť. Som za ňu vďačná, pretože som si skúsila, ako to v reprezentácií chodí.

 

Medzi náhradníčkami som bola viackrát. Bola som však dlhodobo zranená a tak som sa nejakých zrazov zúčastniť nemohla. Pozvali ma aj do futsalovej reprezentácie žien. Ako som už spomínala, pre zranenie som sa zúčastniť nemohla.“

(12:41, P. Cingel)