VIDEO | Hrabovec bol známy výrobou papiera, vyrábali sa z neho vojenské mapy aj knihy

Tajomný mlyn a dobrodružstvo papiernikov z Hrabovca

 

 

Pred niekoľkými rokmi vydal knihu o histórii a súčasnosti Hrabovca s titulom: Hrabovec 1338 – 2018 a podtitulom: Fragmenty zo života obyvateľov obce Hrabovec. „V Hrabovci bol majer, mlyn, papiereň, stupy na úpravu konope, močidlá, rybníky, včelíny, píla, vinohrad, krčma aj zápalkáreň. Spomínajú sa tu kováči, tkáči, mlynári, tesári, papiernici a krčmári. Boli sme remeselná obec. Preto je náš kostol zasvätený svätému Jozefovi robotníkovi, ktorý je patrónom tesárov, robotníkov a remeselníkov,“ opisuje obec v knihe Jozef Maxin.

 

 

Zmienku o papierni v Hrabovci nájdeme už v roku 1765. Cituje istého Jána Griessa, takzvaného „papirifexa“, teda výrobcu papiera. V roku 1767 sa v inom zdroji uvádza, že istý Ján Papirnik z Hrabovca sa oženil s Annou Martoníkovou z neďalekej obce Hažlín. A v roku 1796 spomína istý Valyi András papiereň grófa Szirmaja v Hrabovci. Prvá zmienka o papiernikoch z Hrabovca je však oveľa staršia.

 

 

 „Prvý záznam o papierni máme z roku 1759. Hovorí o tom, že náš papiernik Ján Geci sa zúčastnil snemu papiernikov v Spišskej Novej Vsi. V obci žije rodina Salasovičová, ktorých predkovia dlho pracovali ako papiernici. Zaujímavé je, že v roku 1759 bol na tomto sneme aj Martin Salasovič zo Zborova a naša rodina Salasovičovcov je príbuzná tohto papiernika,“ vysvetľuje starosta Hrabovca. 

 

 

Stará papiereň bola pri mlyne za stodolou, asi pol kilometra juhovýchodne od obce. Na starých vojenských mapách je toto miesto označené ako „papir muhl“ – papierový mlyn. Na pohon mlyna slúžil mlynský jarok, napájaný z rieky Topľa pri hati povyše dediny. Papiernickí majstri potrebovali k svojej činnosti vodný prúd, ktorý nezamŕza ani v najtuhších mrazoch, aby mlynské kolesá mohli nepretržite poháňať stupy. Výroba papiera si vyžadovala aj suroviny, ktorými boli najčastejšie handry a to hlavne ľanové.

 

„Samozrejme bol k tomu potrebný vodný náhon, preto bola papiereň pri mlyne. No a samotný papier sa vyrábal z handier, hlavne z konopných a ľanových. Tie sa močili a drvili, zmes sa potom mliaždila a miešala, naliala na siete a vyschla na list papiera. V obci ešte stojí časť pôvodného mlyna z priľahlými stavbami, ktorý je v súkromnom vlastníctve,“ hovorí starosta. 

 

 

Vybavenie papierní bolo jednoduché. Pozostávalo z vodného kolesa na pohon stúp, zo samotných stúp a takzvaných holanderov na drvenie handier, z nádrží a kadí, z kuchyne na varenie gleja, z ručnej úpravne, zo sušiarne, zo skladu handier a z triediarne handier. Ešte v roku 1932 bol mlyn majetkom Andreja Dzubaja a poháňala ho vodná Kaplanova turbína o sile 24 konských síl z dielne košickej firmy Poledniak. Celý mlyn bol poháňaný cez hriadeľ a transmisiu, na ktorej boli remenice.

 

V mlyne boli vtedy zamestnané dve osoby. Je známy prípad tragickej smrti slúžky Márie Gubovej z Ortutovej. V roku 1950 bol mlyn zoštátnený a v roku 1965 ho postihla povodeň, ktorá mlynský jarok pretrhla a mlyn prestal mlieť. Dnes z mlyna a vybavenia najstaršej papierne, ktorá pri ňom kedysi stála, zostali len ruiny.

 

 

„Prvá Hrabovecká papiereň bola pri mlyne, tá druhá už bola v dome Salasovičových v strede obce, bohužiaľ dobový záznam hovorí, že v  roku 1869 vyhorela,“ opisuje Jozef Maxin. 

 

Do požiaru v roku 1869 bola papiereň aj v strede obce, v dome Jozefa Salasoviča. Okolo domu tiekol mlynský jarok, z ktorého bol na činnosť papierne cez takzvaný flúder, vyvedený pohon cez vodné koleso. Po požiari v roku 1869 sa už činnosť papierne neobnovila. Rodina Salasovičových, ktorej potomkovia žijú v Hrabovci dodnes, bola významnou rodinou, ktorá sa v Hrabovci dlhé roky zaoberala výrobou papiera. Z papiera vyrobeného v Hrabovci sa vyrábali krásne dobové knihy ale napríklad aj vojenské mapy.