Mladí hokejbalisti Bardejova majú za sebou prvý turnaj v sezóne

 

 

Počas zimy sme s deťmi pracovali najviac na sile, výbušností dolných končatín, obratnosti a rýchlosti. S trénermi sme to komunikovali celú prípravu. Dôvod bol prostý. Vedeli sme, že herne na tieto tímy musíme ešte potrénovať, ale behať a „kaziť“ im hru môžeme a z toho môžeme profitovať.

 

1. zápas

 

Súper s ktorým sme sa počas sezóny už stretli a inkasovali sme až 22 gólov. Poprad má v danej kategórií veľkú základňu detí. Chlapcov sme pripravovali nato, že to bude náročný zápas, ako po psychickej tak aj fyzickej stránke. Robili sme veľmi veľa zbytočných chýb na ktoré sme upozorňovali ako pred zápasom tak aj počas zápasu. Miestami sme pôsobili ako keby sme mali pred súperom až príliš veľký rešpekt. Rýchlo sme od seba odohrávali loptu a doslova sme súperovi nahrávali na góly. Nevadí aj takéto zápasy musia prísť a posúvať nás ďalej v sezóne a hokejbale. Na mladých Rytieroch sme videli, že aj napriek zlému výsledku išli na ihrisko a snažili sa.

 

 

2. zápas

 

V druhom zápase turnaja sme hrali so Spišskou Belou. V tomto zápase sme cítili šancu na dobrý výsledok. Zápas začal veľmi dobre, veď päť minút pred koncom prvého polčasu svietilo na tabuli skóre 0:2 pre Belu. Bardejov si vytváral šance v celom priebehu polčasu, dokonca sa podarilo uniknúť Sekerčákovi, ktorý však neprekonal brankára Spišskej Belej. Potom sme však prestali hrať našu hru a súper ešte do konca polčasu dokázal skórovať 4x. Do druhého polčasu sme išli s tým, že aj keď je 0:6 stále s týmto zápasom môžeme niečo urobiť. Žiaľ, z prvého polčasu sme si preniesli záver a nedarilo sa nám naskočiť naspäť do zápasu.

 

 

3. zápas

 

Tretí zápas asi najväčšie prekvapenie doterajšej éry Bardejovského tímu v danej kategórií. Dva zápasy pred tým nepochopiteľne nezvládnuté a čakal nás minuloročný majster. Chalanom sme však verili, lebo počas celého obdobia práce s nimi vidíme postupný progres smerom vpred. Po veľmi nevydarenom zápase s Belou sme s trénermi Niščákom a Cifrom museli dať chalanom nový impulz. Vedeli sme, že takou hrou by z nás Prešov urobil „trhací“ kalendár. V šatni sme si niečo povedali, niečo ukázali. Zrazu prišiel zápas a my sme s majstrom hrali hokejbal. Áno, nebolo to oku lahodiace pre diváka, ale nám to vychádzalo, dokonca sme si vytvárali šance a súpera sme nepustili k ničomu vážnejšiemu. Škoda však dvoch „lacných“ gólov výsledok by bol oveľa lepší.

 

 

 

Ak vezmem v úvahu všetky tri ligové turnaje, tak je tam obrovské zlepšenie. Chlapci si už v zápasoch dokážu prihrať vystreliť, ohroziť súperov. Vštepujeme im základy, ktoré ak vedia dodržať tak vieme hrať vyrovnanú partiu s každým. Presvedčili sme sa o tom aj v poslednom zápase. Horšie je to už s takou tou disciplínou. Aj teraz sa nám stávalo, že robíme stále tie isté chyby. Musíme to do posledného turnaja odstrániť a pevne verím, že by sme mohli už urvať aj nejaký ten bodík. Bolo by to pre chalanov a nás všetkých asi najväčším úspechom za celú sezónu, ktorú sme si spoločne odmakali. Nesmiem však zabudnúť ani na rodičov. Tí chodia fandiť na každý jeden turnaj, počas zimy sa dokonca pripojili k chalanom a trénovali s nimi. Som rád za celý trénerský štáb, že v nich cítime podporu. Nesmiem zabudnúť ani na ľudí, bez ktorých by sme to až sem nedotiahli a to sú sponzori, ktorí sa nám snažia poskytnúť vždy čo najlepšie podmienky pre vývoj detí v rámci tohto športu v meste.