Rozhovor s fotografkou
Nikitou Bezecnou
Na Slovensku nemáme núdzu
o talentovaných umelcov a veľkú časť z nich zastupujú fotografi. Avšak,
vypracovať sa a prekonať konkurenciu v tomto odvetví nie je najľahšie.
Fotografka Nikita Bezecná, ktorá pochádza zo Svidníka, je primárne svadobnou
fotografkou.
V našom rozhovore sme sa ňou zhovárali okrem iného aj o tom, ako
sa k fotografovaniu dostala a akými schopnosťami by mal disponovať úspešný
fotograf.
Môžeš našim čitateľom
prezradiť, aké dôvody ťa priviedli k fotografovaniu a kedy si sa
rozhodla, že práca fotografky je pre teba to pravé?
Prvotnou príčinou, ešte
na základnej škole, bola túžba objavovať nové spôsoby, ako sa kreatívne
vyjadriť, ako vyjadriť svoje myšlienky a emócie. Postupne som sa do fotografie
zamilovala viac a viac.
Fotenie mi umožňuje zachytávať okamihy, ktoré sú tak
krehké a pominuteľné a vytvoriť z nich niečo trvalé a krásne. Predstavuje pre
mňa spôsob, ako spojiť svoju vášeň s prácou a pomáhať tak ľuďom zachytiť
najdôležitejšie okamihy ich života.
Zvažovala si niekedy
aj možnosť iného povolania?
Zatiaľ som nezvažovala iné
povolanie. Životný štýl, ktorý mi fotenie umožňuje, ma veľmi baví a napĺňa, za
čo cítim nesmiernu vďačnosť.
Je podľa tvojho názoru
práca fotografky náročná? Ak áno, v akom zmysle?
Tak ako každé povolanie,
aj práca fotografa môže so sebou prinášať rôzne výzvy v mnohých ohľadoch.
Najväčšou výzvou počas svadobnej sezóny je pre mňa ne/dostatok spánku.
Celodenné fotenia do neskorých nočných hodín striedajú dlhé cesty autom a
editovanie počas dňa. Komunikácia s klientmi si tiež občas vyžaduje veľkú dávku
trpezlivosti a pochopenia. Napriek tomu som presvedčená, že práca fotografa vie
byť veľmi krásna a naplňujúca.
Vo svojej práci sa
zameriavaš primárne na fotografovanie ľudí. Keď si začínala, fotila si aj niečo
iné, napríklad prírodu alebo architektúru?
Zo začiatku som skúšala
fotiť rôzne veci a situácie. Bolo to skôr experimentovanie, kedy som sa snažila
zistiť, čo mi najviac vyhovuje a čo ma najviac baví. Neskôr som mala
príležitosť fotiť produktové fotografie pre rôzne e-shopy.
Si známa predovšetkým
ako svadobná fotografka. Prečo práve svadby? Nie je to veľmi náročná oblasť
fotografovania?
Svadby vnímam ako
jedinečné a neopakovateľné udalosti, plné emócií, lásky a radosti.
To, že môžem byť súčasťou
svadieb mojich klientov a zachytávať pre nich tieto dôležité životné momenty, považujem
zakaždým za veľmi vzácne. Zároveň cítim aj veľkú zodpovednosť, nakoľko takéto
fotenie si podľa mňa vyžaduje určitú úroveň technických a kreatívnych
zručností.
Ako dlho už
fotografuješ svadby?
Foteniu svadieb sa
venujem od roku 2017.
Čo konkrétne je pre
teba na fotografovaní svadby najťažšie?
Svadobný deň a rôzne
situácie v ňom sú niekedy ťažko predvídateľné, čo si vyžaduje určitú dávku
flexibility a schopnosť rýchlo reagovať na zmeny a situácie, ktoré sa môžu v
priebehu dňa vyskytnúť. Ak fotím viacero svadobných dní po sebe, je to znova o
čosi náročnejšie, zvládať dynamiku celého svadobného dňa.
Čo iné okrem svadieb
a rodinných fotení rada fotíš?
Rada fotím ženské a
mužské portréty v ateliéri.
Kde najďalej si už
bola fotiť? Boli to aj nejaké zahraničné krajiny?
Pokiaľ ide o svadby,
najďalej som fotila vo Viedni.
V čom podľa teba
spočíva úspech fotografa?
Do istej miery je to
podľa mňa v schopnosti preniesť svoju vlastnú víziu a emócie do fotografie,
ktorá dokáže osloviť a zaujať diváka. V ideálnom prípade fotenie nie je len
jeho prácou, ale aj životným štýlom a vášňou. Neoddeliteľnou súčasťou je podľa
mňa aj energia či „vibe“ ktorú konkrétny človek so sebou prináša.
Bolo pre teba náročné
presadiť sa ako fotografka a vybudovať si meno?
Asi ako každému tvorivému
povolaniu, aj foteniu predchádza určitý proces učenia a získavania skúseností.
Pre mňa osobne bola výzvou fáza, kedy som sa snažila získať prvé zákazky a nadviazať
kontakty s klientmi.
Niekedy som pracovala na projektoch zadarmo, aby som
získala skúsenosti a referencie, ktoré mi neskôr pomohli pri získavaní platených
zákaziek.
Postupne ku mne
prichádzalo čoraz viac klientov, ktorí ma vyhľadávali pre moju prácu a štýl
fotiek. Za dôležitý krok v celom procese považujem aj budovanie značky na
sociálnych sieťach a marketing. Niekto by mohol nazvať začiatky náročnými, no
ja som za nich vďačná, pretože ma nesmierne veľa naučili.
Máš nejaké konkrétne
fotenie, na ktoré rada spomínaš?
Mám šťastie na skvelých
klientov a na veľkú väčšina fotení veľmi rada spomínam. Každé fotenie dá sa
povedať so sebou prináša nové zážitky, skúsenosti a emócie, takže je ťažké vybrať
jedno konkrétne.
Aký fotografický
odkaz alebo radu by si poslala našim čitateľom?
„You don't take a
photograph, you make it.“ - Ansel Adams.
(18:51, Tímea Rojková,
foto: archív N.B.)