MenuPrezident Pellegrini navštívil východné Slovensko
Stretol sa s primátorom i županom.
Prečo a ako sa minulý rok zmenili tradičné pomenovania veľkonočných dní
1180x
05. Apríl 2023 Dlhé roky používané názvy významných veľkonočných dní sa minulý rok zmenili
Ilustračná fotografia. (Zdroj: archív)
Počas
Veľkej noci, najstaršieho a najvýznamnejšieho kresťanského
sviatku, si veriaci pripomínajú finále života Ježiša Krista.
Jeho umučenie, smrť a vzkriesenie. Dátum Veľkej noci sa každý
rok mení. Slávi sa vždy prvú nedeľu po prvom splne po jarnej
rovnodennosti. Minulý
rok sa však
zmenili aj tradičné pomenovania dní Veľkého týždňa.
Úpravy v tradičných
názvoch dní sú podľa hovorcu Konferencie Biskupov Slovenska (KBS)
Martina Kramaru snahou o väčšiu vernosť latinskému originálu.
Nové pomenovania sú totiž významovo
bližšie výrazom v omšovej liturgickej knihe Rímsky misál.
Nové vydanie tejto
liturgickej knihy platí od 1. januára 2022. Jeho
minuloročné
slovenské vydanie už uvádza názvy sviatkov po novom. Tradičné
vyjadrenia v bežnej komunikácii však nestrácajú svoju platnosť.
Podľa biskupov
nie je cieľom tieto tradičné názvy vytlačiť. Kto však chce a
mal by hovoriť liturgicky presne, ako napríklad kňazi, bude
používať nové termíny z misála.
Ilustračná fotografia. (Zdroj: archív)
Palmová nedeľa vs. Kvetná nedeľa
Svätý týždeň, ktorý
sa nazýva aj tichý alebo veľký, začína Kvetnou
nedeľou. Tento
rok sa slávila 2.
apríla. Podľa nového znenia liturgickej knihy - Rímskeho misála
sa Kvetná nedeľa premenovala na Palmovú
nedeľu.
Tento deň pripomína
slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku
je odvodený od kvetov - palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša
nadšene vítal. Na
Slovensku majú podobu vŕbových prútikov, známych symbolov jari -
bahniatok.
V katolíckych kostoloch ich
kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej
tradície získavajú veľkú moc. Traduje
sa, že bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od
chorôb, zásahu bleskom, pred požiarom či inými pohromami.
Ilustračná fotografia. (Zdroj: archív)
Štvrtok svätého týždňa
vs. Zelený
štvrtok
Štvrtok pred Veľkou
nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným
štvrtkom, po
novom nesie názov Štvrtok
svätého týždňa. Názov
má údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde Ježiša
Krista zatkli potom, čo ho zradil Judáš.
Podstatou Zeleného štvrtka je
spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V
tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku
poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi.
Sú známe obradom
umývania nôh 12-tim mužom. V
gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený
štvrtok predpoludním posväcuje takzvané myro
- olej používaný na
vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania).
Ustanovenie Večere Pánovej si
na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci
Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Podľa
tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa
ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.
Ilustračná fotografia. (Zdroj: archív)
Piatok utrpenia Pána vs.
Veľký piatok
Veľký týždeň
pokračuje Veľkým
piatkom, ktorý
sa po novom nazýva Piatok
utrpenia Pána.
Je to deň spomienky na utrpenie, ukrižovanie a Ježišovu smrť. V
rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá
omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú
tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil
dielo vykúpenia sveta.
Na evanjelických službách
Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera
Pánova. Veriaci sa
postia od mäsitých pokrmov. Najesť do sýtosti sa môžu len raz
za deň. Asi 40
štátov uznáva Veľký piatok ako sviatok pracovného pokoja.
Ilustračná fotografia. (Zdroj: archív)
Svätá sobota vs. Biela sobota
Biela sobota, ktorá
sa tento rok zmenila názov na Svätú
sobotu, je
podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša.
Názov tohto dňa
je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej
cirkvi sa na Bielu sobotu za bežných okolností mimo pandémie
veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku
krížu.
Počas dňa sa nekonajú omše,
až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša
Krista, svätá
omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas
Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka
večera mlčali.
Ilustračná fotografia. (Zdroj: archív)
Veľkonočná nedeľa
Pánovho zmŕtvychvstania vs.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je
radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Jej nový názov
je Veľkonočná
nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania. Najstarší
a najväčší sviatok liturgického roka sa vo všetkých
kresťanských cirkvách slávi v prvú jarnú nedeľu po splne
mesiaca. Končí sa obdobie 40-dňového pôstu. Na sviatočných
stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená
šunka, veľkonočný baranček či koláče.
Ilustračná fotografia. (Zdroj: archív)
Pondelok vo veľkonočnej
oktáve vs.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok po novom Pondelok vo veľkonočnej oktáve je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Najčastejšie sa ženy i dievčatá šibú korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody.
Ich dotyk vraj
omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje
aj polievaniu vodou. Šibači
a polievači okrem pohostenia dostávajú zdobené vajíčko –
kraslicu, v súčasnosti už vyrobené aj z čokolády, alebo mašľu
na korbáč.
Veľká noc však nie je
len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu
jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako
životodarného ročného obdobia. Na Slovensku sa lúčili so zimou
na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra
dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka.
S vítaním jari,
príchodom Vesny, súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali
zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V
tomto čase sa napríklad čistili príbytky či zhotovoval sa nový
odev.
(14:10, Mario Hudák)
Diskusia
Pridať komentár
Súvisiace články
