Veľkonočné sviatky: Aké sú zvyky a tradície na Veľkú noc?

 

 

 

Pre kresťanov predstavuje Veľká noc najvýznamnejší sviatok v roku. V tomto období si každoročne pripomínajú umučenie, pochovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Prví kresťania oslavovali obdobie Veľkej noci v čase, keď si Židia pripomínali svoje oslobodenie z Egypta a slávili židovské jarné sviatky Pesach.

 

 

Po dlhých sporoch bola Veľká noc ako pohyblivý sviatok ustanovená prvým nicejským kresťanským koncilom na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca, teda pripadla na dátum po 21. marci. Zaujímavosťou je, že najčastejšie pripadá dátum Veľkej noci na 19. apríla a najmenej často na dátum 22. marca.

 

Okrem kresťanského hľadiska je tento sviatok spojený s prebúdzaním sa prírody zo zimného spánku a vítania príchodu jari. Naši predkovia sa lúčili so zimou vynášaním Moreny na Smrtnú nedeľu. Morenu predstavovala podobizeň dievčaťa, ktorá bola vyrobená zo slamy. Tú zapálili a hodili do potoka. Príchod jari bol spojený aj s kultovými obradmi, ktorých výsledkom mala byť hojná úroda v nasledujúcom období.

 

 

 

Ako sme už spomínali, Veľká noc sa radí medzi pohyblivé sviatky, to znamená, že nie je stanovený presný dátum slávenia tohto sviatku, ako je tomu napríklad na Vianoce. Veľká noc sa oslavuje vždy prvú nedeľu po prvom jarnom splne.

 

Zaujímavosťou je, že u pravoslávnych veriacich sa Veľká noc, označená ako Pascha, oslavuje často oneskorene. Dôvodom je, že pravoslávni veriaci sa, čo sa týka sviatkov, riadia podľa juliánskeho kalendára namiesto gregoriánskeho.

 

Tento rok Veľký týždeň pre veľkou nocou prebieha od 2. apríla, teda od slávenia Palmovej nedele. Veľký piatok oslávime 7. apríla, Veľkonočná nedeľa je stanovená na 9. apríla a po nej nasledujúci Veľkonočný pondelok na 10. apríla. Pravoslávna Veľká noc v tomto roku pripadla na dátum 16.4.2023. 

 

 

Sviatky Veľkej noci sú už tradične spojené s rôznymi pranostikami, zvykmi, vinšmi, návštevou kostola a so stretávaním sa s rodinou a blízkymi. Týždeň pred Veľkou nocou sa začína už tradične Palmovou nedeľou (starší názov je Kvetná nedeľa).

 

V tento deň sa ľudia skoro ráno zvykli umývať v studenej vode vo viere, že im to prinesie zdravie a odoženie od nich choroby. Palmovej nedeli bola pripisovaná magická moc. Štvrtok svätého týždňa (predtým Zelený štvrtok) pred Veľkou nocou symbolizuje poslednú večeru apoštolov s Ježišom Kristom.

 

V tento deň prebieha aj obrad, počas ktorého pápež umýva nohy dvanástim vybraným ľuďom, ktorí symbolicky predstavujú dvanástich apoštolov.

 

 

V piatok utrpenia Pána (predtým Veľký piatok) si ľudia pripomínajú umučenie Ježiša Krista, a zároveň sa postia od mäsitých jedál. Tento deň ako sviatok pracovného pokoja uznáva približne 40 štátov.

 

Svätá sobota (predtým Biela sobota) je dňom hrobového odpočinku Ježiša. Katolíci sa počas svätej soboty prichádzajú pokloniť a pomodliť sa k Božiemu hrobu, ako aj ku krížu.

 

V tento deň sa zároveň pripravujú jedlá na oslavu Veľkej noci, pretože sa končí 40-dňový pôst. Veľkonočná nedeľa je prvá nedeľa po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Predstavuje deň osláv víťazstva života nad smrťou, a zároveň je dňom radosti a hojnosti, ako aj osláv nad Kristovým zmŕtvychvstaním.

 

Veľkonočný pondelok predstavuje deň zábavy, šibačiek a oblievačiek. Chlapci navštevujú domy, kde bývajú dievčatá, šibú ich korbáčom a oblievajú vodou, aby boli počas celého roka zdravé a krásne.

 

 

K Veľkej noci jednoznačne patrí tradičné jedlo. Jednotlivé jedlá sú spojené s konkrétnymi krajmi, avšak, v každom dome sa určite nájde zemiakový šalát, údená šunka, cvikla zmiešaná s chrenom, domáce vaječné hrudky, syry, koláče rôzneho druhu a mnoho ďalšieho. Najtradičnejší je sladký baranček, ktorý by nemal chýbať v žiadnej domácnosti.

 

 

 

 

 

 

 

 

Nech už slávite sviatky Veľkej noci z akéhokoľvek dôvodu, či už sú pre vás sviatkami vzkriesenia alebo len obdobím, kedy sa jar prebúdza k životu, užite si ich spolu so svojimi najbližšími najlepšie, ako môžete :).