Na Prešovskej univerzite súťažili stredoškoláci v celoštátnom finále Fyzikálnej olympiády

 

 

Trinásti stredoškoláci a jedna stredoškoláčka v priebehu dvoch dní riešili štyri teoretické a jednu experimentálnu úlohu. Tá bola postavená na špeciálnom modulárnom meracom systéme, vyvinutom práve na PU.

 

(Zdroj: UNIPO)  

 

Fyzikálna olympiáda je súčasťou výchovno-vzdelávacieho systému určená žiakom základných škôl, nižších ročníkov osemročných gymnázií a žiakom stredných škôl. Jej cieľom je vyhľadávať talentovaných žiakov vo fyzike, podporovať ich odborný rast, ich záujem o fyziku, prehlbovať vedomosti a viesť ich k samostatnej tvorivej činnosti.

 

Organizuje sa v štyroch kolách, a to domácom, okresnom, krajskom a celoštátnom. Tohtoročné celoštátne kolo sa uskutočnilo po deviatich rokoch v Prešove za účasti 14 súťažiacich z celého Slovenska. Záštitu nad podujatím prevzal rektor Prešovskej univerzite Peter Kónya.

 

(Zdroj: UNIPO)  

 

„Celoštátne kolo pozostávalo z riešenia štyroch teoretických úloh a jednej úlohy experimentálnej. Na riešenie tých teoretických mali súťažiaci k dispozícii 5 hodín a na experimentálnu 4 hodiny. Vo všeobecnosti sa teoretické úlohy týkali rôznych oblastí fyziky, ktoré sa vyučujú na školách. V experimentálnej úlohe išlo o určovanie momentu hybnosti telesa a o meranie koeficientu valivého odporu,“ priblížil Sergej Iľkovič, vedúci Katedry fyziky, matematiky a techniky Fakulty humanitných a prírodných vied PU.

 

Podľa jeho slov náročnosť úloh olympiády presahuje stredoškolské vedomosti a príprava súťažiacich si tak vyžaduje erudovaných učiteľov. Zaujímavosťou 64. ročníka celoštátneho kola Fyzikálnej olympiády je, že experimentálnu úlohu navrhol práve Sergej Iľkovič s využitím vlastného meracieho systému uLAB, ktorý je zároveň prvým úžitkovým vzorom na PU.

 

(Zdroj: UNIPO)  

 

„Náš modulárny merací systém slúži na získavanie, zobrazovanie a analýzu nameraných údajov konkrétnych fyzikálnych veličín v reálnom čase. Využívať ho bude možné nielen pri výučbe fyziky, chémie a ďalších prírodných vied, ale s využitím informačno-komunikačných technológií môžu žiaci základných, stredných a vysokých škôl realizovať aj experimentálnu a bádateľskú činnosť,“ ozrejmil autor meracieho systému.

 

Na Fyzikálnej olympiáde mohli súťažiaci za každú teoretickú úlohu získať 10 bodov, spolu tak 40 bodov, za experimentálnu úlohu maximálne 20 bodov. Absolútnym víťazom je ten súťažiaci, ktorý získal spolu najviac bodov. Víťazom tohtoročného celoštátneho kola Fyzikálnej olympiády sa stal Adam Džavoronok z Gymnázia Poštová 9, Košice.

 

 (Zdroj: UNIPO)

 

Druhé miesto obsadil Matej Zigo zo Školy pre mimoriadne nadané deti a gymnázium Skalická 1, Bratislava. Na tretej priečke sa umiestnil taktiež študent košického gymnázia na Poštovej Adam Harmanský. Experimentálnu úlohu zvládla najlepšie Soňa Vasiľová, študentka Gymnázia Kukučínova, Poprad, ktorá bola zároveň jedinou súťažiacou spomedzi 13 chlapcov.

 

„Usporiadateľov súťaže, ktorá sa tento rok konala v Prešove, teší, že táto študentka zastupovala práve Prešovský kraj, ale aj to, že patrila medzi najmladších účastníkov súťaže s potenciálom reprezentovať Slovensko na medzinárodných súťažiach aj v nasledujúcich rokoch,“ vyzdvihol Iľkovič.

 

(Zdroj: UNIPO)  

 

Žiaci, ktorí dosiahli na celoštátnom kole najlepšie výsledky budú reprezentovať Slovensko na Medzinárodnej fyzikálnej olympiáde, ktorá sa tento rok uskutoční v Tokiu.

 

Základom nominácie na túto medzinárodnú súťaž je výberové sústredenie, na ktoré sú pozvaní prví desiati, z ktorých sa vyberú piati najlepší. Piati najlepší súťažiaci automaticky postupujú aj na Európsku fyzikálnu olympiádu v Hanoveri. Ide o jednu z významných medzinárodných súťaží, na ktorej sa pravidelne zúčastňuje aj Slovensko.