Glosa: Darčeky som nakúpil, na Oroszovej lávke bolo veselo

Nakúpil som v časovom predstihu. Dvadsiateho tretieho večer

Dnes je ten deň, deň, na ktorý sa tešia hlavne najmenší

A je to tu. Štedrý deň, Vianoce. Chvíľa, na ktorú som sa tešil v podstate celý rok. Konečne si podvečer sadneme všetci za štedrovečerný stôl a vychutnáme si niekoľko chodov jedál. Po nich už hurá na darčeky, ktoré by sa mali objaviť v obývačke pod stromčekom. Aspoň každý rok to tak bývalo, snáď tomu nebude ináč ani v dnešný deň. No, objaviť ako objaviť. Niekto ich tam musí položiť a jedným z nich budem aj ja. Veď darčeky pre svojich blízkych som nakúpil. Včera. Večer. No a čo, mohol som si to nechať aj na dvadsiateho štvrtého, tak, ako tomu bolo pred rokom.  

Ale rozhodol som sa navštíviť najmladší a azda aj najväčší obchod v Bardejove v časovom predstihu.  Vybral som sa na nákup posledných darčekov – áno, niektoré som už zohnal aj dva týždne vopred. Prichádzam k obchodu pešo, auto som sa rozhodol nechať doma. Preskočil som múr a som pred obchodom, vidím už, že bude plno, aj keď na mobile mi ukazuje ešte len čas 21:05. Blúdim uličkami, sem a tam, tam a späť a opäť tam, zase k drogérii a opäť k elektru. Po chvíli sa mi nákupný košík, po ktorý som sa musel vrátiť, zapĺňa.

Po polhodine horlivého nakupovania sa vyberám k pokladniam. Tam si postojím zhruba desať minút, čo je ešte v pohode. Zaplatil som kartou, s troma nákupnými taškami odchádzam spokojne domov, na ľudí, ktorí ešte len prichádzajú, aby si splnili tohtoročnú svoju misiu, sa usmievam.

Počas cesty domov som svedkom party, ktorá sa koná na Oroszovej lávke. Už vysvietený mostík pre peších, ktorý pretína oba brehy Tople, žije, zďaleka počuť hudbu, ktorá na ňom vyhráva. Mladí si našli nové miesto, popíjajú, fajčia. Vychutnávajú si pohľad na rieku i na nočný Bardejov.

Prídem domov, manželka mi hlási: treba kúpiť ešte šošovicu, utekaj do obchodu, ešte dnes by byť mal otvorený non-stop. V polovici cesty zistím, že od 23:00 do 23:45 by mali byť odstavené pokladne. Za desať jedenásť. Ešte stíham. Prah dverí prekračujem v čase 22:53 a duchu som si už naplánoval svoj druhý nákup – rýchlo k pečivu, tam niekde bude šošovica a potom smer pokladňa – do jedenástej stíham. Pri pokladniach sa však dozvedám nepríjemnú správu – pokladne sú uzatvorené. „Už ste prišli neskoro, príďte o polnoci,“ dozvedám sa od nazlostenej predavačky a na otázku, veď ešte nie je jedenásť, prečo sú pokladne zatvorené, som odpoveď nedostal. Ale ani sa nečudujem, komu by sa chcelo o tomto Vianočnom čase pracovať.  No nevadí, že malo byť zatvorené až o sedem minút. Budeme bez šošovice (dá sa ísť do obchodu aj ráno, no neviem, ako budeme stíhať, keďže doobeda už nejaký program máme).

Prichádzam domov, idem opäť okolo novej dominanty mesta, rozprávam sa ešte s mladistvými, lávka sa im páči, dokonca aj svieti, skvelé miesto na stretávanie sa.  Manželka našťastie už spí. Snáď nenašla darčeky, ktoré som kúpil, samozrejme tento rok fakt v časovom predstihu. Ak ich však ešte nemáte, do jedenástej máte čas. Niekedy je najlepšie nakupovať na poslednú chvíľu. Ibaže by vám zatvorili obchod ešte skôr, ako majú.  A potom už len pomáhať pri varení, upratovaní, stavaní stromčeka...  Vianoce sú aj o nakupovaní. Snáď si stihnete nakúpiť to, čo potrebujete. Lebo zajtra, v prvý sviatok vianočný, sú obchody zatvorené. Idem ja ešte raz pozrieť chladničku a špajzu, či ešte niečo netreba, už je polnoc, obchod je opäť v prevádzke. 

(00:00, J)