Pravoslávni veriaci dnes zasadnú k štedrovečernému stolu

Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine

Rusíni oslavujú Vianoce. Ilustračné foto

Vianoce podľa juliánskeho kalendára oslavujú na Slovensku najmä veriaci pravoslávnej cirkvi. Na Vianoce sa pripravujú dlhodobo.

V predvianočnom období dodržiavajú pôst, ktorý trvá 40 dní, na rozdiel od katolíkov, ktorí trávia advent. Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni. Deň pred sviatkami 6. januára sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstne jedlá.  7. januára sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova, spievajú sa vianočné piesne a koledy. Po tomto sviatku nasleduje 8. januára sviatok sobor presvjatoj Bohorodici a 9. januára si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana. Cirkevný Nový rok budú pravoslávni sláviť 14. januára a sviatok  Bohojavlenia (Bohozjavenia) pripadá na 19. januára.

Najprísnejší pôst sa dodržuje na Štedrý večer, keď sa slávia tzv. cárske časy s čítaním bohoslužobných textov viažucich sa k sviatku Roždestva zrána. Následne okolo obeda sa slávi Liturgiou svätého Vasilija Veľkého s večerňou. Na nej sa čítajú starozákonné čítania ohlasujúce Christovo narodenie. Veliké povečerie s posvätením chlebov, pšenice, vína a oleja sa koná neskoro večer. Na ďalší deň doobeda sa slávi slávnostná liturgia k sviatku Vianoc – ktorého presný názov v cirkevnoslovančine je Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa  našeho Isusa Christa. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku totiž nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu.

Používajú cirkevnoslovančinu

Je obdivuhodné, že i v dobe globalizácie si pravoslávni doteraz zachovali zvyky a tradície svojich predkov siahajúce až do doby sv. Cyrila a sv. Metoda. Okrem spomínaného slávenia sviatkov podľa juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické, že ako bohoslužobný cirkevný jazyk používajú už stáročia cirkevnoslovančinu. A aj unikátne cirkevné spevy východných cirkví – prostopenije, ako poznáme len  na našom a blízkom  území, sa možno stanú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.  Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske Vianoce.

Na Štedrý deň - Svjatyj večur, sa všetci tešia. Mimo iného sa pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode,  napríklad aj v potoku. Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier. 

Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého aspoň okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou. Následne sa podávajú jedlá: pôstna  kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po absolvovaní večere  sa členovia rodiny  pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu.

(12:20, vianoce.sk)