VIDEO | V Bardejovských Kúpeľoch otvorili Park Bélu Kélera s hrajúcou lavičkou

 

 

Jeho súčasťou je aj kovaná tematická hudobná lavička a pamätná tabuľa Bardejovského rodáka a jedného z najvýznamnejších hudobných skladateľov, huslistov a dirigentov druhej polovice 19. storočia, Bélu Kélera.

 

Hudobný skladateľ, huslista a dirigent Béla Kéler sa narodil v Bardejove 13. februára 1820. Po štúdiách v Levoči, Debrecíne a Prešove bol v roku 1845 prijatý ako huslista do orchestra v Divadle nad Viedenkou. O rok neskôr publikoval svoj prvý opus z celkového počtu 139 vydaných skladieb. V roku 1854 sa v orchestri Johanna Sommera v Berlíne začala Kélerova dirigentská kariéra, ktorá v nasledujúcej sezóne pokračovala v Lannerovom orchestri vo Viedni.

 

 

„Bol to významný človek pretože ani jeden slovenský skladateľ nevydával svoje skladby v trinástich veľkých hudobných spoločnostiach v Berlíne, Londýne, Paríži a podobne. Jeho láska k Bardejovu vyvrcholila tým, že odkázal celú svoju hudobnú pozostalosť Bardejovu a Prešovu,“ povedal zakladateľ Spoločnosti Bélu Kélera a znalec jeho života a pozostalosti, Peter Bubák

V rokoch 1856 - 1860 Kéler zastával funkciu kapelníka vojenskej hudby grófa Mazzuchelliho. Po krátkom pôsobení v čele vlastného orchestra v Budapešti odišiel do Wiesbadenu, kde žil a tvoril posledných dvadsať rokov svojho života. Od roku 1863 viedol tamojší orchester nassauského vojvodu Adolfa I. a neskôr kúpeľný orchester.

 

 

V rokoch 1873 až 1882 bol hosťujúcim dirigentom orchestrov v Londýne, Manchestri, Kodani, Amsterdame, Paríži, Mníchove, Berlíne, Hamburgu, Drážďanoch, Lipsku, Zürichu. Zomrel 20. novembra 1882 vo Wiesbadene, kde je aj pochovaný. V roku 2014 vznikla za účelom prezentácie Kélerovho hudobného odkazu Spoločnosť Bélu Kélera. 

 

 Otváranie Parku Bélu Kélera v Bardejovských Kúpeľoch. (Zdroj: MH)

 

Tabuľu aj hrajúcu lavičku v spolupráci so Spoločnosťou Bélu Kélera zhotovil umelecký kováč František Sarvaš. Béla Kéler zdedil v Bardejovských Kúpeľoch rodičovský dom, kam sa zo svojich koncertných ciest vždy rád vracal. Keďže väčšinu roka pôsobil v západnej Európe, dom prenajímal kúpeľným hosťom.

 

V záhrade Kélerovho domu dokonca vyvieral minerálny prameň, z ktorého sa voda plnila do fliaš a predávala do celého sveta. Hudobná lavička zdobená husľami v novootvorenom Kélerovom parku bude kúpeľným hosťom prehrávať jeho desať známych skladieb. Viaceré z nich venoval skladateľ svojmu rodnému kraju a mestu.