R. Vranovský: Situácia v športe bola úplne iná, ako je teraz

R. Vranovský porovnáva situáciu niekedy a teraz

R. Vranovský (v strede) porovnával šport niekedy a dnes

Šesťdesiatosem ročný Bardejovčan Rudolf Vranovský sa basketbalu venuje už od malička.  S basketbalom má bohaté skúsenosti, či už ako hráč alebo ako tréner. Pre zdravotné problémy prestal trénovať v päťdesiatke, po oslovení trénera M. Kobulnického začal po trinástich rokoch koučovať  kadetov a prípravku a v mužskom bardejovskom klube, od novej sezóny prešiel k ženám.

„S basketbalom som začínal v desiatich rokoch. Trénovali sme na základnej škole, mojou prvou učiteľkou bola p. Grečnerová. V tom čase existoval klub Slavoj Bardejov. Basketbal hrali prevažne futbalisti počas zimnej prípravy. Na začiatku šesťdesiatych rokov tu boli hráči ako Pašiak, Greš, Pekár, Jurčišin alebo Mlej. Začínal so trénovať na škole, tam sme hrali majstrovstvá kraja, v kategórii dorastenci a žiaci,“ vraví R. Vranovský.  Po čase sa hráči presťahovali do telocvične do Pionierskeho domu. „V tom čase mali olympionici Československa sústredenie v Bardejovských Kúpeľoch, tak sme proti nim odohrali prípravný zápas. Odohrali sme zápas aj proti Svitu, predstavil sa tu aj Jaroslav Skála, československý basketbalový reprezentant,“ pokračuje R. Vranovský.

„V päťdesiatke som prestal trénovať, mal som problémy s kolenami. Po spravení trénerskej licencii som v Slávii Bardejov trénoval  žiačky a v Partizáne mužov. Vtedy mal klub až deväť družstiev: ženy, dorastenky, žiaci, muži, dorastenci alebo žiaci. Fungoval tu deväťčlenný výbor, ktorý sa pravidelne schádzal – každý pondelok na štadióne. Predsedom bol doktor Brejník. Na rozdiel od dneška sa vtedy prehodnocovali odohraté zápasy, robil sa plán na nadchádzajúce stretnutia.

Každý vedel, čo má robiť, nebolo prípustné, aby napr. tréner robil zápisy. Všetko mali na starosti členovia výboru. Situácia bola úplne iná, ako je teraz,“ zaspomínal si skúsený tréner Vranovský.   Bardejovské ženy hrali druhú najvyššiu československú ligu, najvyššiu ligu na Slovensku. Muži  hrali krajskú ligu, na kraji boli na špici. Do športovej haly chodilo v tom čase okolo 500 divákov. „Mali sme veľmi dobrý manšaft. Vtedy tu hrali hráči ako Pangrác, Hríbik, Skonc, Kobulnický, Rusinák, Draganovský, Cingeľ, Kľučarik a ďalší. Tuším, že sme skončili na druhom mieste. Krajská liga mala vtedy vyššiu úroveň ako terajšia druhá liga, bolo v súťaži dvanásť mužstiev.“

 „Podmienky – vtedy a dnes – sa nedajú porovnávať. Nemali sme vyhovujúcu telocvičňu, lopta bola iba zviazaná šnúrkami. Vtedy bol o túto podkošovú hru záujem, dnes deti nechcú trénovať. Bola aj väčšia disciplína, ak sme boli drzí, dostali sme facku. Dnes sa príde ešte sťažovať rodič. Dnes má každý hráč loptu, majú materiálne vybavenie. Tréningy sú v športovej hale, družstvá trénujú tri až štyrikrát v týždni. Väčší záujem by mal byť aj na školách, no dnes je aj viac športov ako niekedy,“ objasnil situáciu Vranovský.

http://ahoj.tv/firmy/detail/lucas_art.html 

(11:50, kingsbardejov.sk)