Pod košmi súťažili basketbalistky, turnaj mal vysokú kvalitu

 

V ich „dielni“ pod košmi vychovali niekoľko generácií. Od detí až po 1. ligu žien. Toto je súčasný stav klubu, kde sa striedajú horšie i lepšie obdobia. Dušou klubu je manažér, alebo koordinátor i tréner v jednej osobe Ladislav Mojdis. V priebehu prvého dňa turnaja sme ho na chvíľu vyrušili. Bol pri organizovaní a upresňovaní detailov.

 

Aby všetko prebiehalo tak, ako sa na jedno z najlepších basketbalových podujatí na Slovensku patrí.

 

 

Zlaté sedemdesiate aj osemdesiate roky sa nedajú zabudnúť. „Základnou myšlienkou na tento turnaj bola osobnosť basketbalu v našom meste. Videli sme ju v trénerovi Jánovi Sidimakovi a takto sme sa mu chceli odvďačiť. Jediný tréner v Bardejove vychoval basketbalistku Marcelu Kalistovú a niekoľko ďalších ligových hráčok.

 

Po maturite sa na vysokej škole v Banskej Bystrici dostala do reprezentácie. Doteraz jediná Bardejovčanka štartovala na olympijských hrách v roku 2000 v Sydney. Chceli sme sa odvďačiť žijúcemu človeku, aby vedel, že si ho vážime. Malo to zmysel, čo robil, preto je turnaj Cenou Jána Sidimaka,“ zdôraznil Mojdis.

 

 

Bardejov leží na východe Slovenska, kde je k hraniciam blízko. Manažér Mojdis zavelil v klube do zahraničia. „Poľsko, Ukrajinu a Maďarsko sme oslovili. Škoda, že sa nám ešte nepodarilo kontaktovať kluby u južných susedov. Veľmi dobre sa nám rozbehla spolupráca s Ukrajinou. Tradičnými účastníkmi sú Lvov, Ivano Frankivsk, prvýkrát je tu Rivne.

 

Stabilnými účastníkmi boli Rzeszów a Nowy Sacz. Samozrejme, že tu nechýbali najmä kluby z nášho regiónu i stredného Slovenska. Chceli sme robiť dobrý turnaj hlavne pre naše dievčatá. Stále je to pred vstupom do novej sezóny. Po letnej príprave je to dobrá konfrontácia s basketbalom iných susedných krajín. Za trinásť rokov sa tu predstavila plejáda talentov, ktoré sa už presadili na vrcholných podujatiach.“

 

 

Každý rok basketbalistky absolvujú niekoľko výjazdov na turnaje, čo podľa trénerov je viac ako príprava. „Časť družstiev je tu recipročne, niektorí si finančne hradia účasť. Ešte v tomto období vycestujeme na päť dní na Ukrajinu. Tri dní Ľvov, dva dni Ivano Frankivsk. V závere roka ideme ešte dvakrát do Rzeszówa. Už v máji sme boli v Ľvove na turnaji žien. Niektoré dievčatá sa dostávajú za hranice prvýkrát. Dokonca prvýkrát cestovali s nami vlakom. Na turnajoch spoznávajú nové hráčky, nové prostredie i jazyk. Zdokonaľujú sa v anglickom jazyku. No a je to jediný akademický šport. Naše odchovankyne sú úspešné na vysokých školách. Dobre sa učia.“

 

 

Kritika športových klubov mládeže na adresu mesta za nedostatočnú podporu možno priniesla pridanú hodnotu. „V poslednom období sme našli spoločnú reč s mestom. Pomohlo nám to zlepšiť úroveň turnaja i basketbalu. Veľmi dobre sa nám rozbehla spolupráca so ZŠ na Wolkerovej ulici a v ZŠ na Komenského. Na dobrej ceste je oživenie v Centre voľného času v ZŠ Vinbarg. Oslovíme aj ďalšie školy. Naším cieľom je vrátiť do mesta basketbalovú ligu základných škôl. Je to veľmi náročné.

 

V dnešnej dobe zriedka nájdete ľudí, ktorí by sa zapálili do takejto dobrovoľnej činnosti. Dlhodobo sa tomu venovať a pomáhať dokážu len takí, ktorí v tom nájdu podstatu a zmysel. Štát by mal platiť aj našich trénerov. Nemáme dobré skúsenosti so športovou triedou. Chceme sa teraz dostať do CVČ, kde je pohodlnejší nástup detí na aktivity,“ predpovedá Mojdis.