Jánske tradície a Jánske ohne nechýbali ani v Bardejove
„Na svätého Jána
nebýva noc žiadná."
„Do Jána sa deň dĺži, po Jánovi kráti."
"Na svätého Jána, otvára sa k letu brána"
Z pokolenia na pokolenie si takéto a mnohé ďalšie
pranostiky odovzdávali naši predkovia na deň svätého Jána a tento deň
považovali za tak významný deň v roku ako Lucia. S Jánom sa viaže veľa
magických zvykov súvisiacich s letným slnovratom.
Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly -
zem, voda i oheň. Preto sa zvykli páliť jánske ohne, vatry. Mládež, ženy aj
muži na svätého Jána tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj
preskakovali.
Ohňu sa pripisovala magicko-očistná funkcia a jánske ohne sa
pálili za sucha s cieľom privolať dážď.
Generácie pred nami kedysi tiež verili, že aj byliny nájdené
v túto magickú moc, majú ozdravujúce účinky. Tieto zvyky majú korene ešte v
predkresťanských časoch. Tento deň, kedy Jánovia oslavujú meniny, sa považuje
aj za deň narodenia Jána Krstiteľa. Tento svätec bol považovaný za patróna
kožušníkov, remenárov a pastierov.
Práve pastieri tento deň považovali za svoj
sviatok, oslavovali ho ohňami a bohatou hostinou.
Aj v Bardejove si pripomenuli Jánske zvyky a tradície
spolu so zapálením Jánskej vatry.
(20:12, foto: K. Vojčík)