Raslavice

Kostol sv. Trojice

Najhodnotnejšou pamiatkou v Raslaviciach je súčasný evanjelický kostol sv. Trojice. Je to jediný známy zachovaný stredoveký objekt v obci. Svojou dispozíciou je kostol výnimočný aj v širšom regióne.

Bez ohľadu na prestavanú pôvodnú stavbu predstavuje súčasný chrám sv. Trojice hodnotný sakrálny objekt s architektonickými prvkami prevažne barokovej slohovej príslušnosti. Od roku 1963 je Národnou kultúrnou pamiatkou

Kláštor sv. Jozefa

Horný kaštiel, v súčastnosti Kláštor sv. Jozefa: je to pekný barokový kaštieľ, vybudovaní v 2. polovici 17.storočia. V súčastnosti tu pôsobí ženská rehoľa „Kongregácia sestier Božského vykupiteľa“.

Kláštor a kaplnku v rámci reštitúcií po roku 1989 rehoľa na vlastné náklady zrekonštruovala. Posviacka Kláštora sv. Jozefa sa konala dňa 14. júla 1993. Dnes patrí kláštor a jeho okolie medzi najkrajšie areály obce.

Dolný Kaštieľ

V období stredoveku patrila obec Raslavice k stredne veľkým sídlam a bola majetkom rôznych šľachtických rodov. Väčšina obyvateľstva sa živila poľnohospodárstvom, z ktorých len asi jedna tretina gazdovala na svojom. Ostatní pracovali na pánskych veľkostatkoch ako sluhovia – komenciaši.

Dolný kaštieľ bol na začiatku 20.storočia v roku 1996 vyhlásený Ministerstvom kultúry SR za kultúrnu pamiatku.

Židovská Synagóga v Raslaviciach

Židovskú náboženskú obec v Raslaviciach založili už dávno, pretože Židia tu mali nielen svoju modlitebňu – synagógu (Bužňu), ale aj ostatné židovské ustanovizne, z ktorých sa zachovala iba Synagóga, starý a nový židovský cintorín a niekoľko rodinných domov, ktoré v  súčasnosti obývajú niektorí občania obce a na miesta jedného z nich je v súčasnosti Pekáreň.

Okolo roku 1848 žilo v Raslaviciach a v susedných obciach asi 270 Židov. Potrebovali teda modlitebňu, rabína, šochéra /režníka/, bitúnok, mikvu /kúpeľný dom/ a cintorín. Moderná synagóga so schodišťom vedúcim na galériu pre ženy, bola po staničnej budove najväčšou stavbou v obci.

V koncentračnom tábore v Osvienčime rokoch 1942-1945 zahynulo z  obcí Raslavice, Tročany, Janovce a Abrahamovce 88 židovských občanov, v plynovej komore v ústrety smrti odchádzala aj celá rodina.

Momentálne prebieha rekonštrukcia tohto objektu

Kostol narodenia Panny Márie

Rímsko – katolícka farnosť Raslavice patrí k silne náboženský založeným obciam. Patrí do Bardejovského dekanátu v rámci Košickej arcidiecézy. Do tejto farnosti patria okrem Raslavíc obce Abrahamovce, Lopúchov a Tročany.

Výstavba nového kostola sa začala v roku 1990 a pri príležitosti návštevy svätého otca Jána Pavla II. v hlavnom meste Bratislava, bol posvätený základný kameň nového kostola. Konsekrácia novostavby Kostola narodenia Panny Márie bola vykonaná v sobotu 7. septembra 1996 košickým arcibiskupom Msgr. Alojzom Tkáčom. Rímsko – katolícki veriaci farnosti konsegráciou nového kostola sa veľmi potešili.

Nový kostol má kapacitu 1500 ľudí. Hlavná os chrámu je orientovaná v severo -južnom smere, pričom vchody sú na západe a východe. V otvorenej veži sú 4 zvony s elektrickým pohonom. Boli posvätené v roku 1995. Kostol má nainštalované plynové teplovodné podlahové kúrenie.

Po roku 1989 je badať hlboké oživenie duchovného života v obci. Nech všetci nájdu v tomto chráme pokoj a istotu pod ochranou našej patrónky Panny Márie.

Kostol sv. Mikuláša

Chrámom pôvodnej obce Slovenské Raslavice, dnes miestnej časti, je Kostol
sv. Mikuláša biskupa, barokovo-klasicistický objekt. Umiestený je v centre pôvodnej
dediny, pri miestnom potoku, na svahu, ktorý sa zvažuje východným smerom.
Datovanie výstavby podľa dostupných prameňov je možné určiť na obdobie rokov
1732 – 1869. V roku 1732 sa totiž spomína ešte drevený kostol a v roku 1869 je už
na mape zobrazený objekt zhodný so súčasnou dispozíciou

Kostol predstavuje jeden z mála klasicistických vidieckych sakrálnych objektov
s ešte starými barokovými prvkami. Fakt, že sa v 19. storočí chrámy v takom
veľkom počte nestavali, zvyšuje jeho význam, ktorý tak nespočíva len v jeho
architektonických hodnotách.

Šarišské Slávnosti

"Po roku cichosci, Šarišskeslavnosci"

V Raslavicoch budú tradičné slávnosce,

možno, že prídu i Vám dajaké hosce,

hutorjavevškoľeučiteľedzecom.

I v rozhlašetiškriča ku šiskýmľudzom:

Domivičiscice, vimaľujceploti,

Do oblakoch dajcenajkrajše roboti,

ňej valal vipatra jak za starodavna,

bo tu tradiciaoddavňučkadavna.

Takýmto veršíkom sa niekedy oznamovalo všetkým, že v Raslaviciach sa budú konať Šarišské slávnosti piesní a tancov.

Úspech folklórnej skupiny Raslavičan a jej dobré meno v rámci Slovenska aj veľký záujem občanov Raslavíc o uchovanie ľudových piesní, tancov a zvykov pre budúce generácie dali podnet po roku 1968 Okresnému výboru Matice slovenskej v Bardejove a jej vtedajšiemu predsedovi a zakladateľovi Metodovi Kaľavskému, aby sa Raslavice stali miestom konania festivalu „Hornošarišských piesní a tancov“.

Úspechy dovtedajších ročníkov preukázali svoju opodstatnenosť, čo sa v roku 1986 prejavilo na premenovaní slávností na „Šarišské slávnosti piesní a tancov“. Tieto slávnosti trvajú tri dni, a to v piatok,  sobotu a v nedeľu. Konajú sa každoročne v mesiaci jún.