Zborov

Zborov leží v rovnomennej kotline v údolí potoka  Kamenec, ktorý rozdeľuje oblasť Nízkych Beskýd na horstvo  Busov na severozápade a Ondavskú vrchovinu na juhovýchode. Nadmorská výška zvlneného až mierne členitého chotára sa  pohybuje od 300 do 700 m.

Výhodná zemepisná poloha zohrala pri osídľovaní Zborova  dôležitú úlohu.

 

Údolím Tople viedla v minulosti významná  obchodná cesta umožňujúca tranzit medzi oblasťami Karpatskej  kotliny na juhu a Povislím a Pobaltím na severe. Jedna z jej  vetiev prechádzala Zborovskou kotlinou, kde sa opäť rozvetvovala a cez Karpatský oblúk pokračovala v smere  Biecz-Czchow-Krakow, resp. Dukla-Sanok-Ľvov. Druhá vetva je  až po Smilno dodnes v teréne zreteľná.

 

Jazykovedec Ján Stanislav odvodzoval názov obce od staroslovanského slova zbor vo význame zbor, zhromaždenie.

 

Na  základe neskorších písomných prameňov možno datovať vznik  Zborova asi do polovice 13. storočia.

 

Nepochybné je však, že  až do roku 1364 patril do majetku zemianskeho rodu Thekula  na panstve Smilno, ktoré odkúpili v roku 1269 od  bodrogkerestztúrskej vetvy Abovcov.

 

Koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia bola časť majetku zo smilnianskeho panstva  vyňatá a dostala sa do kráľovského vlastníctva za bližšie  neznámych okolností.

 

Pravdepodobne do tohto obdobia konsolidácia vnútorných pomerov v Uhorsku a upevnenia ústrednej  kráľovskej moci v osobe panovníka Karola Róberta po roku  1317, možno klásť stavebné začiatky Zborovského hradu na  vyňatom majetku a následne vznik hradného panstva Makovica. 

 

Kronika obce Zborov však píše: " Z vierohodných prameňov sa  dozvedáme, že hrad do roku 1200 ešte nestál a územie obce  i jej okolia je takmer ľudoprázdne, ale po vpáde Tatárov  /1241/ hrad makovický je už histórii známy.