Hertník sa nachádza na severovýchode Slovenska, v juhozápadnej
časti okresu Bardejov. Leží v severozápadnej časti Bartošovskej kotliny, na
úpätí Čergova, v doline potoka Veska, viacmenej v jeho nepravidelnom pozdĺžnom
tvare po obidvoch stranách.
Nadmorská výška v strede obce je 460 m a v chotári obce od 420 m
do 1052,0 m, čo je kóta nachádzajúca sa približne v polovici cesty medzi
vrcholom Čergov a sedlom Chochuľka. Druhým najvyšším bodom na našom katastri je
Bukový vrch s nadmorskou výškou 1018,9 m.
Hlavný chrbát hertníckeho Čergova tvorí západnú hranicu
katastrálneho územia obce, juhozápadným susedom je chotár obce Olejnikov, našim
západným susedom je obec Kríže, na severe susedíme s chotárom obce Šiba, na
východe je to obec Bartošovce a na juhu kataster Fričkoviec.
Poloha obce Čergovské pohorie má nielen nesporné biologické a
krajinárske hodnoty, ale poskytuje aj nespočetné príležitosti pre aktívny
oddych a krátkodobú rekreáciu. Rozvoj turizmu v tejto oblasti preto predstavuje
aj pre obec jednu z možnosti jej ďalšieho rozvoja. V prípade priaznivého
počasia je odtiaľ krásny pohľad nielen na široké okolie, ale ponúka aj úchvatný
výhľad na Vysoké Tatry.
Z histórie obce
Písomné pramene, ktoré zaznamenávajú počiatky histórie obce
Hertník, siahajú do 1.polovice 14. storočia. Prvá písomná zmienka o Hertníku sa
nachádza v listine Spišskej Kapituly z roku 1351.Listina z príkazu kráľovnej Alžbety zachytáva vymedzenie hraníc
medzi majetkom šľachticov z Perína a chotárom Bardejova.
Touto listinou Spišská Kapitula potvrdila, že Hertník je
majetkovou súčasťou Perínskovcov. Uvedené rozhodnutie neskoršie potvrdil aj
Mikuláš z Perína v listine Spišskej Kapituly z roku 1355 vyhlásením, že
Hertník, Kobyly a Richvald boli majetkom šľachticov z Perína už v roku 1325. To
svedčí o tom, že Hertník už existoval skôr.
Názov obec dostala najskôr podľa nemeckej prezývky zakladateľa,
prípadne i prvého miestneho šoltýsa Herkenecht, ktorá v preklade znamená
Pánsluha /z nemeckého Herr Knecht/. Tento nemecký názov obce sa vyskytuje
pravidelne v písomnostiach zo 14. až 16. storočia. Tento názov sa vyskytoval v
rozličných hláskových obmenách.
Za maďarizácie obec dostala názov Hertnek.
Existuje aj ľudový výklad vzniku slovenského názvu obce. Odvodzuje názov obce
od slova chrt – Chrtník s významom dedina poľovníckych psov. Vychádza zo
skutočnosti, že severný Šariš bol kedysi rozsiahlou poľovníckou oblasťou.
O výstavbe hertníckeho renesančného kaštieľa sa nezachovalo veľa
písomných správ. Prvé zmienky o ňom sú z rokov 1519 a 1522, keď bol majetkom
Toryských.
Rozkvet prežíval Hertník najmä v časoch Šimonovho syna Žigmunda
II., ktorý panstvo zdedil. Ako renesančné sídlo panstva ho Forgáčovci
vybudovali po roku 1563. Už v roku 1591 sa spomína ako castello Herthnek.
Kaštieľ
sa stal aj hlavným symbolom erbu obce:
V červenom štíte na zelenej pažiti strieborný kaštieľ
so zlatými oknami a zlatou strechou, po oboch stranách s nárožnými
baštami rovnakých tinktúr.
Súčasnosť:
V obci pracuje Ženská a mužská spevácka
skupina, Klub slovenských turistov, Futbalový klub TJ Čergov a
Dobrovoľný hasičský zbor.
V posledných desaťročiach došlo v obci
k výraznému rozvoju individuálnej bytovej výstavby v obci, postupne
boli vybudované miestne komunikácie, obchodná sieť, verejné budovy
a inžinierska sieť v úplnom rozsahu.
Obec má vybudovanú vlastnú
čističku odpadových vôd, Dom nádeje, Chatovú oblasť, Rybník, Základnú školu
s Materskou školou, pobočku Základnej umeleckej školy a Turistickú ubytovňu.
V obci sa nachádza aj futbalové ihrisko a multifunkčné mini ihrisko.
Centrum obce tvorí Obecný úrad s Kultúrnym
domom, pošta a nákupné stredisko, za ktorým sa nachádza rímskokatolícky
farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej. Hneď vedľa kostola sa nachádza park
so sochou sv. Antona Paduánskeho.
Najvýznamnejšia a najcennejšia pamiatka
obce Hertník je renesančný kaštieľ, ktorý bol dokončený v roku 1563. Pri
kaštieli je miestna fara a pánska záhrada. Ďalšou stavbou s osobitým
využitím je Domov dôchodcov.