Tarnov

Obec sa prvýkrát spomína s kaplnkou a mlynom v listine jagerskej kapituly z r. 1355. Jej väčšia časť mala de jure patriť zemianskému rodu Tekuelovcom, na základe donácie z r. 1250. V skutočnosti bola však obec príslušenstvom Makovického hradu.

V roku 1427 mala 21 poddanských usadlostí. Od polovice 16. storočia patrila Bardejovu a to až do r. 1848 (s menšou prestávkou do r. 1883). V dávnejšej minulosti to bola poľnohospodárska a šindliarska obec. V nedávnej minulosti (do 60-tych rokov) bolo charakteristické usporiadanie dediny následovné:

Po vojne v r. 1945 sa započalo s výstavbou nových murovaných domov. Expanzia však nastáva v 70-tych rokoch pri výstavbe a rozvoji obce.

Najstarší symbol obce je zachovaný na typáriu s kruhopisom: TARNOF DZEDZINA 1847. V pečatnom poli je znázornená svätica držiaca v pravej ruke kopiju, ľavú ruku má zdvihnutú. Vľavo pri nohách je pravdepodobne zlomené koleso. V hornej časti sú 3 hviezdičky.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že terajší kostol postavený v r. 1821 -1826 je zasvätený sv. Kataríne a typárium bolo vyhotovené v r. 1847 je viac ako isté, že sa jedná o sv. Katarínu. Preto hlavnú figúru obecného erbu tvorí sv. Katarína v kombinácii s jej atribútmi – mečom a zlomeným kolesom.