Názov obce sa spomína v
písomnostiach zo 16 storočia pod menom Lenartwagas, v 17. storočí
Lenarthó a v 18. storočí Lenartow.
Obec vznikla na malcovskom majetku a
patrila zemanovi Andrejovi z Liptova. Začiatkom 17. storočia patrila
obec Kappyovcom a v 19. storočí kniežaťu Leopoldovi Anhaltovi Dessau.
Patrili tu chotáre Malcov, Lenartov, Lukov, Venecia, Snakov a Obručné.
Najstaršia správa o obci Lenartov pochádza z roku 1427, o 65 rokov skôr ako prvá zmienka o objavení Ameriky. Obyvatelia sa živili prácou na panských poliach, ale aj remeslami, akými
boli: kováčstvo, šindliarstvo, pálenie dreveného uhlia, neskôr
ovčiarstvo a práca v lese. Koncom 19. storočia viedla cez chotár obce
obchodná cesta z Poľska do Galície. Pripomínajú nám ju viditeľné
pozostatky. K nim patria aj zrúcaniny hostinca Kráľova studňa, ktoré
boli jednou zo zastávok tejto cesty. Studňa sa zachovala dodnes. Leží
tesne pri poľsko-slovenskej hranici. Po druhej svetovej vojne bola v
prevádzke liaheň pstruha potočného vo Večnom pri dolnej chate.