Kurima

 

Prvá písomná zmienka o Kurime 17. mája 1270 nastúpil na uhorský trón jeden z posledných Arpádovcov - Štefan V. Kráľovskú korunu nezískal ľahko. Na ceste k trónu musel zviesť ťažké boje s domácimi rivalmi - a s otcom Belom N. Vládcovské chúťky Štefana V. nakoniec vyriešila smrť Belu lY. Vo vnútorných mocenských) zápasoch, ako to býva, zvyčajne víťazí ten, kto má silnejších pomocníkov. Aj Štefan V. za svoje úspechy vďačil mocným spojencom, ktorým sa po korunovácii štedro odmeňoval šľachtickými titulmi, funkciami pri kráľovskom dvore, hlavne však lénnymi majetkami (donáciami). Krátko po nastúpení na trón podobným spôsobom obdaroval Jána Tročanyho, syna Nezarudovho, zvaného Kyrtés. V donačnej (darovacej) listine je napísané, že mu dáva zem Tročany až po "kurimské pole". Je to prvá písomná zmienka o Kurime. Nedá sa jednoznačne povedať, či označenie "kurimské pole" sa týka konkrétnej obyvateľskej usadlosti alebo iba územia, ktoré sa podľa vonkajších príznakov mohlo charakterizovať ako zem, na ktorej sa "kúri". Názov "Kurima" dnešní etymológovia (R. Krajčovič) odvodzujú od slova "kúriť", tzn. "páliť" (lesné porasty), "čadiť", "dymiť" (napr. pri pálení dreveného uhlia a pod.). Je isté, že túto činnosť vykonávali ľudia. Môžeme teda povedať, že už v roku 1270 žili na území dnešnej Kurimy ľudia zaoberajúci sa jednoduchými lesnými prácami (lov, pastierstvo), ktorí na vypálených územiach ("pole"), najmä na ľavom brehu Tople (dnešná Roveň) zavádzali jednoduché formy roľníckeho hospodárenia.