Nový Ruskov

Obec Nový Ruskov vznikla spojením obcí Veľký a Malý Ruskov v roku 1964. Výmera oboch katastrálnych území je 1101 ha z toho výmera veľkoruskovského chotára je 705 ha, maloruskovského 395 ha. 

 

Obec Nový Ruskov sa nachádza v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny na súradniciach 48°37´ severnej zemepisnej šírky a 21°40´východnej zemepisnej dĺžky. 

 

Obec susedí s mestom Trebišov, Sečovce a obcami Hriadky, Vojčice, Trebišov časť Milhostov Plechotice, Veľké Ozorovce a Malé Ozorovce. 

 

Nadmorská výška najnižšieho miesta v obci je 109,8 m.n.m. a nachádza sa na východe veľkoruskovského chotára. Najvyššie položené miesto je v nadmorskej výške 165,8 m.n.m. a je v lokalite „les“. Stred obce Veľký Ruskov sa nachádza vo výške 132 m.n.m. 

 

Územím preteká jeden malý vodný tok s upraveným korytom s názvom Drieňovec (Drahňan), ktorý napája vodnú nádrž Malý Ruskov. Táto leží na juhovýchodnej hranici územia. Spomínaný vodný tok odvodňuje celé záujmové územie a preteká od západu na východ, pričom priberá jeden stály, jeden občasný a jeden kanálový po ľavej strane toku a dva občasné pravostranné prítoky. Podľa typov režimu odtoku patrí územie do oblasti vrchovinno-nížinnej s dažďovo-snehovým typom odtoku, pre ktorý je typická najvyššia vodnosť vodných tokov v jarných mesiacoch (február až apríl), najnižšia v septembri. 

 

Obec a jej okolie majú znaky kontinentálneho podnebia. Teplota v januári sa pohybuje od –1,5 do –4°C a v júli od 18,5 do 30°C. Ročné zrážky predstavujú 650 – 700 mm. Trvanie slnečného svitu vo vegetačnom období je nad 1 500 hod. Prevládajúcim smerom prúdenia vzdušných más je S prúdenie, toto prúdenie dosahuje aj najväčšie rýchlosti. 

 

V priemere raz za desaťročie v spojitosti so snehom dokáže naklásť na odkrytej juhovýchodnej časti chotára aj trojmetrové záveje.

 

 V obci Nový Ruskov sú postavené tri chrámy:

V Malom Ruskove grécko-katolícky a rímsko-katolícky.

Vo Veľkom Ruskove je postavený grécko-katolícky chrám postavený v roku 1909. 

 

Viac informácii: https://novyruskov.sk/obec/o-obci/obec-v-kocke/

 

Štefan Roman (1921-1988) – ruskovský rodák, zakladateľ Svetového kongresu Slovákov.

 

Tento veľkoruskovský rodák prežil v Kanade celé polstoročie. Stal sa priemyselným magnátom, ktorý v Kanade našiel slobodný priestor na podnikanie i v prospech zjednotenia zahraničných Slovákov. Stal sa najznámejšou slovenskou osobnosťou medzi zahraničnými Slovákmi a zakladateľom Svetového kongresu Slovákov. Na jeho čele stal Štefan Roman až do smrti 23. 3. 1988 v Unionville. Dňa 23. marca 1988 Štefan B. Roman nečakane zomrel na srdcový infarkt.

 

Štefan Roman patril medzi najvýznamnejšie  osobnosti medzi zahraničnými Slovákmi. Stačí len pripomenúť, že tomuto predsedovi Svetového kongresu Slovákov udelil pápež Ján XXIII. v roku 1963 Rad sv. Gregora Veľkého, pápež Pavol VI. ho vymenoval za laického delegáta na II. Vatikánsky koncil. Štefanovi Romanovi boli udelené tri čestné doktoráty – Univerzity sv. Františka Xaverského v Astagonish, University of Toronto a Laurentian University v Sutburry. V roku 1986 dostal Štefan Roman v Nemecku Európsku cenu Karola IV. Federálna vláda ocenila osobnosť Š. Romana najvyšším kanadským vyznamenaním Order of Canada.

 

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady udelilo v roku 1990 Štefanovi Romanovi Národnú cenu Slovenskej republiky in memoriam. Prezident Slovenskej republiky Michal Kováč ocenil aktivitu Štefana Romana v Svetovom kongrese Slovákov v roku 1995 najvyšším štátnym vyznamenaním Radom Bieleho dvojkríža I. stupňa in memoriam.

 

Odhalenie pamätnej tabule na gréckokatolíckom chráme v Novom Ruskove, ktorú dalo vyhotoviť Vlastivedné múzeum v Trebišove a Matica slovenská, bolo iba skromným vyjadrením vďaky a uznania tomuto veľkoruskovskému rodákovi.

 

V roku 2023 s pomocou obce Nový Ruskov, Matice slovenskej a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa konalo v obci Nový Ruskov slávnostné odhalenie busty Štefana Boleslava Romana.