Hodkovce

Obec Hodkovce leží na rozhraní Medzevskej pahorkatiny (podcelok Košickej kotliny) a Holičkou (podcelok Volovských vrchov). Obcou preteká Hodkovský potok, ktorý ústí do Slaného potoka, prítoku Šemšianskeho potoka. Južným okrajom obce vedie cesta II/548 z Košíc do Jasova. Centrum Košíc je vzdialené 15 km východne. 

 

Obec Hodkovce má zaujímavú históriu. Malebná dedinka rozprestierajúca sa v blízkosti Košíc. Nie len minulosť, ale aj jej názov boli veľmi pestré. Obyvatelia ju poznali pod mnohými menami: Hothkowch, Hathkocz, Harkowce ale aj Hodkouce a iné. Patrila do Abovskej a Abovsko-turnianskej župy, okresu Košice. V rokoch 1938-1945 bola pripojená k Maďarsku, po oslobodení bola začlenená  do Košického kraja, okresu Košice. V súčasnosti tu žije viac ako 400 obyvateľov slovenskej národnosti.

 

 

V modrom štíte zo zelenej preliačenej pažite vyrastá strieborný strom s prekrývajúcim sa lístím, v pravo od neho do vŕška beží zajac, v ľavom okraji štítu je zlaté slnko s tvárou. Vlajka – pozostáva zo štyroch pozdĺžnych farebných pruhov – zelený, žltý, modrý a biely. Ukončená je troma cípmi.

 

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o tomto území pochádza z roku 1318. V roku 1832 si obyvatelia vybudovali kostol (alebo čo je veľmi pravdepodobné prešiel rekonštrukciou) a v rokoch 1841 – 1846 kroniky uvádzajú neúrodné roky a s nimi spojený hlad, no tiež epidémiu cholery, čo zapríčinilo úbytok obyvateľov.

 

Po vzniku ČSR vznikla obecná samospráva a v tomto období sa spomína dobrovoľný hasičský zbor. Prvá viedenská arbitráž spôsobila pričlenenie územia obce k Maďarsku a maďarskí vojaci ju opustili až 17. januára 1945. K oslobodeniu Hodkoviec došlo o dva dni neskôr 19.01.1945.

 

V januári 1988 bol vytvorený spoločný národný výbor s obcou Šemša, no už v roku 1991 došlo k rozdeleniu obcí.

 

 

V roku 1950 bol vybudovaný nový cintorín (kríž dal postaviť Jozef Horňák). Rovnako v roku 1950 bol pre MNV zriadený obecný dom, na kostole boli inštalované bleskozvody. V roku 1952 bola do nových priestorov presunutá kancelária MNV, zriadené prvé JRD i predajňa s pohostinstvom. O tri roky neskôr bol vybudovaný kultúrny dom, v roku 1956 bola obec elektrifikovaná a o rok neskôr pribudlo verejné osvetlenie.

 

Začala sa výstavba budovy požiarnej zbrojnice a v roku 1958 bolo po rozpade prvého JRD založené celoobecné roľnícke družstvo. Motorová striekačka pribudla hasičom v roku 1959, o dva roky pribudli predajňa a pohostinstvo Jednoty, následne boli obnovené mosty a cesty v obci. Obecný rozhlas bol sprevádzkovaný v roku 1967 (dovtedy sa používal bubon), kultúrny dom a kancelárie MNV boli budované v roku 1972, o dva roky pribudla materská škola a v roku 1976 boli vybudované chodníky a rozšírená hlavná cesta.

 

Po roku 1991 začalo zveľaďovanie životného prostredia, zintenzívnila sa výsadba zelene, opravili sa cesty, verejné osvetlenie, obecný rozhlas a vybudovalo sa detské ihrisko. Z mnohých investícií bola v roku 2000 realizovaná plynofikácia obce a v rokoch 2014 a 2015 bol vybudovaný verejný vodovod.

 

 

Rímskokatolícky kostol Obetovania Pána, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1832 (?). Obnovou prešiel po požiari v roku 1910. Interiér je zaklenutý dvoma poľami pruskej klenby. Svätyňa je zaklenutá konchou. Nachádza sa tu murovaný chór. Oltárny obraz Obetovanie Pána v chráme, olej na plátne, je dielom Karola Wölcka z roku 1820. Nachádzajú sa tu dve polychrómované drevorezby, sv. Anna, Panna Mária a Ježiško z obdobia okolo roku 1860. Fasády kostola sú hladké, okná sú polkruhovo ukončené. Veža s terčíkom v korunnej rímse je ukončená barokovou helmicou.