VIDEO | Na Adolfa Weinholda sa už nezabudne. Kapitánovi povstania odhalili v Stropkove bronzovú bustu

 

 

Dominantou parku bude jeho nadživotná bronzová busta. Adolf Weinhold velil povstaleckým jednotkám na Hornej Nitre a bol jedným z najbližších spolupracovníkov generála Jána Goliana.

 

„Ťažko o tom hovoriť. Dva roky mamička chodila na otváranie všetkých hromadných hrobov, či ho neidentifikuje, ale stopa sa nenašla. Bývali sme práve u rodiny Krajníkových. Tým, že nás evakuovali, nemali sme so sebou nič a ten život bol ťažký,“ priblížila Ľudmila Klimová, rodená Weinholdová, dcéra Adolfa Weinholda.

 

„Moji kolegovia, ktorí sa venujú histórii, objavili pri dostupných historických prameňoch veľkého hrdinu, ktorý je spojený s našim mestom, ktorý sa v našom meste narodil a bol to práve kpt. Adolf Weinhold. Hľadali sme, vlastne tým, že bol spojený jeho osud s SNP, ako pripomenúť a zachovať jeho pamiatku a odkaz jeho života pre ďalšie generácie,“ uviedol Ondrej Brendza, primátor mesta Stropkov.

 

 

„Tento tragický príbeh ma veľmi zaujal. Trvalo to zhruba nejaké 4 mesiace, čo sa týka modelovania. Modeloval som to priamo do hliny a odlial som to do brondzu,“ povedal Jozef Hobor, akademický sochár a autor busty Adolfa Weinholda.

 

9. septembra 1944, po páde Baťovian, bol Adolf Weinhold pri vedení protiútoku pri Malých Uherciach zranený, keď z bojiska odnášal raneného spolubojovníka a padol do nemeckého zajatia. Po vypočúvaní gestapom v Topoľčanoch a v Nitre ho členovia nacistickej tajnej polície odviezli na neznáme miesto a odvtedy ho nik nevidel. Zomrel ako 40-ročný. Miesto jeho posledného odpočinku dodnes nie je známe.

 

„Ako dieťa si toho veľa nepamätám. V podstate som mala 5 rokov. Skoro rok pred tým bol tak málo doma, že viem viacej len z rozprávania. Keďže bola vojna, tie udalosti mi prekryli všetky tie predchádzajúce zážitky,“ prezradila dcéra Adolfa W.

 

 Dominantou parku bude jeho nadživotná bronzová busta (Zdroj: AHOJ TV)

 

„Výtvarné dielo bez nejakej filozofie nemôže byť. Preto aj ten pamätník má tu vertikálu – má slúžiť ako tzv. pevný bod, ktorý pre vojaka a dôstojníka má byť a to je stáť pevne. Potom ten samotný portrét je stavaný tak, aby to nebol nejaký hrdina, ale nech je to normálny človek, lebo keď som čítal jeho príbeh, tak to bol jednoduchý, skromný človek. Zostala mu len tá pevná dôstojnícka česť,“ uviedol Jozef Hobor.

 

„Dojem mám len ten najlepší, pretože sme boli svedkami, keď som ja študoval, prekrúcania dejín, jednostranný výklad dejín a vôbec sme nepočuli o dôstojníkoch slovenskej armády, nepočuli o generálovi Golianovi, o Adolfovi Weinholdovi a mnohých ďalších iných. Som rád, že aj naše mesto má podiel na tom, že postupne odhaľujeme históriu, ktorá nebola jednoduchá. Aj vďaka takým ľudom, ako bol kpt. Weinhold a ďalší dôstojníci, žijeme v slobode, v mieri a v demokracii. Práve o to bojovali – oni a ďalší naši otcovia.

(10:20, red.)