IFF ArtFilm 2026 predstavil mená porotcov

55x
22. Apríl 2026
Medzinárodnú porotu súťaže filmov zo strednej a východnej Európy na IFF ArtFilm 2026 tvoria osobnosti z troch kontinentov
 Porota predstavuje unikátne prepojenie troch filmových tradícií – afganskej, stredoázijskej a stredoeurópskej. (Zdroj: IFFARTFILM)
 
Medzinárodný filmový festival (IFF) Art Film pokračuje v prípravách na svoj 32. ročník, ktorý sauskutoční od 19. do 25. júna 2026 v Košiciach. Festival už pozná zloženie odbornej poroty Medzinárodnej súťaže filmov z krajín strednej a východnej Európy, ktorú tvoria tri výnimočné osobnosti filmového sveta – afganský režisér Siddiq Barmak, kazašská filmová historička Gulnara Abikejeva a poľsko-britská profesorka filmových štúdií Ewa Hanna Mazierska.
 
Súťažná sekcia Medzinárodná súťaž filmov z krajín strednej a východnej Európy vznikla v roku 2024 ako priestor pre celovečerné snímky filmových tvorcov z regiónu bez druhového a žánrového obmedzenia. Jej cieľom je podporiť nové kinematografické trendy a zachytiť premeny spoločnosti v krajinách bývalého východného bloku prostredníctvom filmového umenia.
 
„Pri zostavovaní poroty nám záležalo na tom, aby jej členovia priniesli rôznorodé skúsenosti a pohľady na filmovú tvorbu nášho regiónu. Siddiq Barmak je režisér, ktorý pozná realitu krajín prechádzajúcich zásadnými spoločenskými premenami z vlastnej tvorby. Gulnara Abikejeva patrí medzi najväčšie autorky v oblasti výskumu stredoázijskej kinematografie a Ewa Mazierska je uznávanou odborníčkou na stredoeurópsky a východoeurópsky film. Ich kombinácia prináša nafestival pohľad zo širokého geografického aj profesionálneho spektra,“ uviedol umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch.
 
 
Siddiq Barmak – režisér, ktorý oživil afganskú kinematografiu
 
Siddiq Barmak (nar. 1962, Afganistan) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti afganského filmu. Vyštudoval filmovú réžiu na moskovskom VGIKu (Všezväzový štátny inštitút kinematografie), kde vroku 1987 získal magisterský titul. Po návrate do vlasti sa stal riaditeľom Afganskej filmovej organizácie (Afghan Film), kde pôsobil v rokoch 1992 až 1996, kedy Taliban prevzal moc a zakázalfilmovú tvorbu.
 
Barmak bol nútený utiecť najprv na sever krajiny a následne do Pakistanu. Všetky jeho predchádzajúce diela boli počas vlády Talibanu zhabané a zničené.Po páde režimu v roku 2001 sa Barmak vrátil do Kábulu, obnovil Afghan Film a založil organizáciu Buddha Film Organization.
 
Jeho celovečerný debut Osama (2003), inšpirovaný skutočným príbehom dievčaťa, ktoré sa počas vlády Talibanu prezliekalo za chlapca, aby mohlo chodiť do školy, sa stalprvým filmom nakrúteným v Afganistane od roku 1996. Snímka získala Zlatý glóbus za najlepší cudzojazyčný film (2004), osobitné uznanie na filmovom festivale v Cannes a Sutherlandovu trofej na Londýnskom filmovom festivale.
 
Jeho druhý celovečerný film Vojna o ópium (2008) získal Zlatú cenu Marca Aurélia na Rímskom filmovom festivale a bol oficiálnou afganskou nomináciou na Oscara. Barmak zostáva aktívny v medzinárodnom filmovom dianí – v roku 2024 pôsobil ako výkonný producent kazašského filmu Bauryna Salu, ktorý bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší medzinárodný film.
 
Siddiq Barmak (Zdroj: IFFARTFILM)
 
Gulnara Abikejeva – hlas stredoázijskej kinematografie
 
Dr. Gulnara Abikejeva (nar. 1962, Kazachstan) je filmová kritička, historička a pedagogička, ktorá sa celú svoju kariéru venuje výskumu kinematografie strednej Ázie. Doktorát získala na Všezväzovom inštitúte kinematografie v Moskve (VGIK) s dizertačnou prácou o interakcii východnej a západnej kultúry v súčasnom filmovom procese.
 
V rokoch 2005 až 2013 pôsobila ako umelecká riaditeľka Medzinárodného filmového festivalu Eurasiav Almaty. Je autorkou viac ako desiatich kníh o kinematografii, z ktorých viaceré získali medzinárodné uznanie. Jej publikácia Cinema of Central Asia: 1990–2001 bola ocenená cenou Biely slon Cechufilmových kritikov Ruska a kniha Nation-Building in Kazakhstan and Other Central Asian States, and How This Process Is Reflected in Cinematography (2006) získala kazašskú národnú cenu Kulager.
 
V súčasnosti pôsobí ako profesorka dejín a teórie filmu na Univerzite Turan v Almaty. Je členkou medzinárodných organizácií FIPRESCI a NETPAC, ako aj Akadémie Asia Pacific Screen Awards. V roku 2016 bola vyznamenaná francúzskym Radom umenia a literatúry (L’Ordre des Arts et des Lettres) za svoju medzinárodnú činnosť v oblasti filmovej kultúry.
 
 Gulnara Abikejeva (Zdroj: IFFARTFILM)
 
Ewa Hanna Mazierska – odborníčka na východoeurópsky film
 
Prof. Ewa Hanna Mazierska je profesorkou filmových štúdií na University of Central Lancashire vo Veľkej Británii, kde pôsobí od roku 1997. Narodila sa a vyštudovala v Poľsku – magisterský titul zfilozofie získala na Varšavskej univerzite (1987) a doktorát z filmových štúdií na Univerzite v Lodži(1995).
 
Je jednou z dvoch najvýznamnejších poľských filmových vedkýň pôsobiacich v zahraničí. Publikovala vyše tridsať monografií a editovaných zborníkov o rôznych aspektoch európskej a svetovej kinematografie. Medzi jej kľúčové diela patria publikácie o poľskom filme, stredoeurópskej a východoeurópskej kinematografii, ako aj štúdie o režiséroch ako Roman Polanski, Jerzy Skolimowskiči Nanni Moretti. Je hlavnou editorkou odborného časopisu Studies in Eastern European Cinema (Routledge). Jej akademická práca bola preložená do viac ako dvadsiatich jazykov.
 
Film využíva ako nástroj na skúmanie neznámych dejín a kultúr, pričom čerpá z disciplín ako ekonómia, sociológia, turistické štúdie a história. Osobitne sa venuje medzikultúrnym fenoménom –tvorbe emigrantských režisérov, road movies a heterotopickým filmom.
 
Ewa Hanna Mazierska (Zdroj: IFFARTFILM) 
 
Zaujímavosti o porote
 
Dvaja z troch porotcov – Siddiq Barmak a Gulnara Abikejeva – študovali na rovnakej filmovej škole,moskovskom VGIKu, jednej z najstarších filmových škôl na svete. Barmak a Abikejeva sú zároveň profesionálne prepojení: Barmak v roku 2024 pôsobil ako výkonný producent kazašského filmu, čo naznačuje blízke väzby medzi afganskou a kazašskou kinematografiou.
 
Porota tak predstavuje unikátne prepojenie troch filmových tradícií – afganskej, stredoázijskej a stredoeurópskej – čo presne zodpovedá zameraniu súťažnej sekcie.
 
Medzinárodná súťaž filmov z krajín strednej a východnej Európy je jednou zo štyroch súťaží filmového festivalu v Košiciach. 32. ročník IFF Art Film sa uskutoční od 19. do 25. júna 2026.
 
Viac informácií a cinepassy na festival nájdete na www.iffartfilm.com.
 
32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:
Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.;
Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.;
Festival je spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita;
Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia;
Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev;
Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, DELTA OnLine, ARICOMA;
Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, DOMOS SLOVAKIA, Julius Meinl;
Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, See & Go, Česko-Slovenská filmová databáze– ČSFD, BigMedia, AHOJ TV, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, film.sk,diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk;
Partneri: JOJ Cinema, Jojko, ECO Technologies, Letisko Košice, Kvety Garomi.
(11:16, IFFARTFILM)
Diskusia
Pridať komentár
mark