Koniec ženského futbalu odhalil hlbší problém v Bardejove

 

 

Čo sa stalo? Neprihlásenie ženského futbalu do súťaže pre nedostatok peňazí. Oznámenie na sociálnych sieťach. Kritika zo strany verejnosti. Stiahnutie statusu. Nájdenie peňazí po telefonáte primátora Hanuščáka. Oznámenie, že klub bude pokračovať. Ticho. Oznámenie družstva, že to nie je pravda. Ticho. Trápne ticho.

 

Povedzme si to nahlas a otvorene. Podľa mňa celý príbeh len drsne ilustroval dlhodobú nekompetentnosť pána Soroku vo vedení futbalu.

 

Ženský futbal skončil. Neschopnosť však pokračuje. Príbeh, zdá sa, potvrdil nezáujem alebo neschopnosť aj súčasného vedenia mesta – primátora pána Hanuščáka – riešiť krízovú situáciu nielen vo futbale, ale aj v podpore športu v meste, a to od čias zrušenia atletickej bežeckej dráhy.

 

Ako to teda bolo? Pán Soroka víťazoslávne oznámil, že spolu s primátorom mesta, pánom Hanuščákom, našli prostriedky a zachránili ženský futbal. Hneď nato sme spoločne zažili moment „Ctihodný občan 2“, keď odviazaný majiteľ Partizánu Bardejov nechutne zaútočil statusom na Facebooku na protikandidáta na primátora a zabezpečil si možnosť pobozkať prsteň v primátorovej pracovni.

 

Cez víkend sme sa teda dozvedeli, že 1. futbalová liga žien v Bardejove predsa len končí. Dôvod: pán Soroka a pán Hanuščák ju „zachránili“ päť minút po dvanástej.

 

Toto nie je babráctvo a nezáujem len na úrovni klubu, ale hlavne na úrovni vedenia mesta. A áno, je potrebné zakričať: „Cisár je nahý!“ v situácii, keď je každému jasné, že toto už ďalej nie je udržateľné. Vnímam to takto: pán primátor toleruje vo vedení klubu neschopného Soroku výmenou za jeho poslušné hlasovania na mestskom zastupiteľstve. Ten zase za odmenu dostáva nájom futbalového štadióna a finančnú injekciu na jeho správu. Súčasťou obchodu je aj mestské kúpalisko, ktoré je viac skanzenom socializmu ako skutočným kúpaliskom hodným tohto názvu.

 

Máme na výber: pokračovať v tejto mizérii, alebo si povedať, že to už treba skutočne prekopať a nastaviť tak, aby kluby, ktoré majú výsledky, mali aj prostriedky. A aby neschopní majitelia klubov – pokojne môžeme písať aj v jednotnom čísle – nemíňali naše spoločné peniaze len vďaka rodinkárstvu a politickým dohodám na zastupiteľstve.

 

Aj preto budú najbližšie voľby referendom. Budú referendom o futbale. O tom, či chceme pokračovať v mizérii, alebo si zvolíme zmenu, ktorú predstavuje Miloslav Olejár. Ten svojho času pracoval v basketbalovom klube, sám trénoval, stretáva sa s predstaviteľmi športových klubov, zisťuje, ako to riešia iné samosprávy, a má úprimný záujem pomôcť všetkým miestnym športovým klubom, aby sa mohli venovať svojej práci.

 

Tieto voľby budú aj referendom o Sorokovi. O tom, či zostane pri bardejovskom futbale, alebo nový primátor zverí zodpovednosť za budúce úspechy tohto slávneho športu v Bardejove niekomu zodpovednejšiemu.

 

Myslime na to, keď pôjdeme v októbri k voľbám primátora mesta. Máme možnosť podporiť zmenu v športe, alebo zakonzervovať tento stav na ďalšie štyri roky.