Prešov hostil medzinárodnú konferenciu o Františkovi II. Rákocim

93x
13. Júl 2026
Prešov sa stal centrom výskumu Rákociho obdobia. Medzinárodná konferencia spojila historikov zo siedmich krajín
Odborné prednášky priniesli nové pohľady na obdobie Františka II. Rákociho a dejiny strednej Európy. (Zdroj: KMP) 
 
Prešovská univerzita v Prešove sa stala dejiskom významnej medzinárodnej vedeckej konferencie Civitas Rakocziana, ktorá pri príležitosti 350. výročia narodenia Františka II. Rákociho spojila popredných historikov, archivárov a odborníkov z oblasti kultúrneho dedičstva zo Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a ďalších krajín strednej Európy.
 
Podujatie spoločne zorganizovali Prešovská univerzita v Prešove, Károli Gáspár Református Egyetem v Budapešti a Krajské múzeum v Prešove. Dvojdňová konferencia ponúkla viac ako štyri desiatky odborných príspevkov, ktoré priniesli nové pohľady na osobnosť Františka II. Rákociho, jeho protihabsburské povstanie, politické, náboženské a spoločenské súvislosti začiatku 18. storočia, ako aj na pretrvávajúci kultúrny odkaz tejto významnej historickej osobnosti.
 
Konferenciu otvoril rektor Prešovskej univerzity Dr. h. c. prof. PhDr. Peter Kónya, PhD., spolu s rektorom partnerskej univerzity v Budapešti Dr. Lászlóm Trócsányim. Úvodný blok bol venovaný medzinárodnému kontextu Rákociho povstania, jeho diplomatickým vzťahom i postaveniu v stredoeurópskej politike na začiatku 18. storočia.
 
Významné zastúpenie mala aj Prešovská univerzita. Rektor Peter Kónya predstavil výsledky výskumu slobodných kráľovských a zemepanských miest Horného Uhorska počas Rákociho povstania. Doc. Miroslav Kamenický sa vo svojom vystúpení venoval osobnosti Jána Gottfrieda Hellenbacha a jeho vzťahu k povstaniu Františka II. Rákociho.
 
Konferenciu otvoril rektor Prešovskej univerzity Peter Kónya. (Zdroj: KMP) 
 
Program konferencie bol rozdelený do viacerých tematických sekcií. Historici diskutovali o mestách a ich úlohe počas povstania, významných osobnostiach obdobia, náboženských pomeroch, cirkevných dejinách, kultúrnej pamäti i obraze Rákociho v historiografii, literatúre a cestovnom ruchu.
 
Osobitná pozornosť patrila aj novým výsledkom výskumu archívnych dokumentov, diplomatických vzťahov, vojenských dejín, archeologických prameňov či ikonografie Rákociho obdobia. Prednášajúci predstavili doteraz málo známe dokumenty, nové interpretácie historických udalostí i výsledky medzinárodných výskumných projektov.
 
Konferencia zároveň vytvorila priestor na rozvoj medzinárodnej vedeckej spolupráce medzi univerzitami, múzeami a výskumnými pracoviskami zo strednej Európy. Účastníci diskutovali o ďalších možnostiach spoločných vedeckých projektov, publikačných aktivít i výmene skúseností pri výskume dejín regiónu.
 
Podujatie potvrdilo význam Prešovskej univerzity ako rešpektovaného centra historického výskumu a medzinárodnej vedeckej spolupráce. Organizátori zdôraznili, že poznávanie spoločných dejín krajín strednej Európy prispieva nielen k rozvoju historickej vedy, ale aj k lepšiemu porozumeniu spoločného kultúrneho dedičstva národov regiónu.
(9:45, UNIPO) 
Diskusia
Pridať komentár
mark